Power of Mate

8. Run away

Kým som lyžicou naberala polievku, vkladala ju do úst a vzápätí slastne prehltala, v mysli som riešila vážny problém. (Nie ten so záchodom, už som predsa spomínala, že to viem udržať na hodiny.)

Problémom myslím Luka.

Pretože kým môj vlk priadol nad jeho blízkosťou, ja by som radšej opäť bola v cele. Nežartujem. Je to akoby sa celá moja osobnosť rozdelila na tri časti.

1. Tá časť, ktorá sa chce roztopiť pri Lukovom dotyku (a.k.a. moje telo).
2. Tá časť, ktorá ho miluje - čiže môj vlk.
3. A tá časť, ktorá ho nenávidí, pretože je bezcitným vrahom. A táto najlogickejšia časť mňa by najradšej bola na druhej strane sveta - čo najďalej od neho.

Chápete, každý iný človek by bol už na mojom mieste mŕtvi a každý iný vlk by bol v jeho blízkosti vystrašený. Ja ale nie som 'každá iná'.

Som jeho spriaznená duša.

To však nie je dostatočný dôvod, aby som mu odpustila to, že kvôli nemu takmer pozabíjali celú moju svorku. Moju rodinu (alebo lepšie povedané, to čo z nej ostalo, kedže s mŕtvymi rodičmi a dedkom na misii, mi z rodiny ostala len babka a Maya).

Keď sa nad tým zamyslím, vlastne ani neviem, či sú nažive. Chápete, možnože ich Svorka Chladného Severu predsa len zabila. Viete, im sa nedá dôverovať a môj risk s dobrovoľným odchodom nemusel vyjsť.

V tom okamžiku prestanem jesť, pretože si predstavím malé nevinné telíčko mojej sestričky. Mŕtve. Presne tak, ako Pavol.

Lyžicu spustím s hrmotom do poloprázdnej misky a s novou silou si sadnem vzpriamene, čím obmedzím kontakt s Lukovým telom.

,,Čo sa deje, mon amour?" nechápe. ,,Dojedz polievku!"

Narovná sa tiež, čím naše telá opäť spojí. Cítiac jeho dych pri mojom pravom uchu, odvrátim hlavu.

,,J-ja," zamrmlem. ,,Musím ísť na záchod."

Luke okamžite odloží zvyšok polievky na nočný stolík, zlezie z postele a pomáha mi postaviť sa. Kráčajúc k čiernym dverám na boku izby, hovorí: ,,Použi našu kúpeľňu. Počkám ťa tu."

Zatvoria sa dvere a ja sa ocitnem v nebi.

Teda, aspoň mi to tak pripadá, pretože steny sú pokryté tmavomodrými kachličkami, chladná podlaha bielymi a všetko ostatné zariadenie je čierne.

Čierny záchod. Čierne umývadlo. Čierna vaňa. Čierny sprchovací kút. Čierny krištáľový luster. A, samozrejme, čierne uteráky.

Luxusné nebo.

A je to už aj tvoje, pripomenie mi môj vlk.

A naozaj, ak by Luke nebol vrahom, asi by som tu začala tancovať, skákať a vykrikovať: ,,Mám vlastný záchod! Mám vlastný záchod!", ale teraz nie.

Nie, kým si nie som istá, že je moja malá sestrička v poriadku.

A že moja spriaznená duša nie je jej vrahom.

Keď vykonám svoju potrebu, prikročím k umývadlu. Normálne by som si umyla ruky v potoku, takže si nie som istá, či viem pustiť vodu z kovového kohútika...

A vtom sa zarazím.

Zbadám samu seba.

Nad umývadlom je totiž zrkadlo. Prvé, ktoré vidím odkedy moji rodičia zomreli - a to bolo pred šiestimi rokmi.