Power of Mate

10. Luna

Človek by si pomyslel, že ak sú dvaja ľudia (alebo v tomto prípade vlci) stvorený pre seba navzájom, mali by poznať mená toho druhého.

Teda, hlavne Luke moje. Chápete, ak by sa ma hocikto iní než on dotkol, zmlátil by ho; ak by ma niekto uniesol, mučil by každého len aby dostal všetky potrebné informácie na moje oslobodenie a ak by mi niekto ublížil, zabil by ho okamžite bez milosti.

Naozaj. Myslela som, že si už moje meno nejako zistil.

Mýlila som sa. ,,Ehm, volám sa Haven," zamrmlem.

,,Haven," zopakuje a ja prisahám, ten spôsob, akým to povedal mi zovrel všetky svaly na tele. V tom peknom zmysle, samozrejme. ,,Pekné, mon amour."

Idúc ďalej popri plote, sa po pár minútach pomalého kráčania ocitneme pred bránou (ktorú strážcovia pri pohľade na Alfu okamžite otvoria) a vzápätí prejdeme do bezpečného vnútra teritória Svorky Chladného Severu. Unavená na chvíľku privriem oči.

Pravdu povediac, celý čas som napätá, kedže ma Luke ochranársky drží okolo pása. A síce môj vlk skáče radosťou, vy už viete, že moje ľudské ja by to najradšej obmedzilo.

Čím menej sa ho predsa budem dotýkať, tým menej ho bude moje telo potrebovať. Naozaj mi nepomáha to, že sa ku mne ešte aj nakloní.

,,Cez tú bránu sa už nedostaneš. Strážcovia ju budú chrániť okolo celého plota," varuje ma, ja ho však s mrázom na chrbte ignorujem.

Vrátim sa, pomyslím si, keď vrhnem posledný pohľad na takmer nepreniknuteľný východ na slobodu. Uniknem a dostanem sa k Mayi.

Pretože už mám Plán B, s veľkým P.

Ako to, že som si taká istá, že sa mi ho podarí úspešne uskutočniť? Tento Plán má totiž už - narozdiel od predošlého - to, čo na únik potrebujem.

Náskok.

Pretože ak budem mať dostatok času, zahladím po sebe stopy, pach, prezrádzajúci moju polohu, a vracajúc sa cez les naspäť, dôjdem do mojej ex-svorky. A keď už budem držať sestru v náručí, verte mi, nepustím ju a Luke sa preto bude môcť aj postaviť na hlavu.

Nakoniec - aby som ho uistila, že už sa nikdy nepokúsim ujsť z jeho chladných hradieb - mi bude musieť sľúbiť jej ochranu.

Ako mám však získať ten čas? Jednoducho. Musím si u Luka vybudovať dôveru!

A síce bude ťažké získať jeho dôveru bez toho, aby som sa ho priveľmi dotýkala, som odhodlaná ju získať čo najrýchlejšie!

Avšak kým dôjdeme aj k druhej bráne, nestihnem s ním nadviazať žiadny priateľský rozhovor, pretože - verte či neverte - som až priveľmi unavená. Chápete, celú noc som bola priviazaná k stene, potom som omdlela a nakoniec poháňaná adrenalínom ušla a skákala cez strechy.

Nevydržím už ani udržať oči otvorené, pretože keď ma Luke objíma, je to akoby som už bola v bezpečí postele, mohla sa skrútiť do perín a zaspať. Ak prirátate jeho vôňu, som ako nadrogovaná. Doslova.

A takto omámenú, napoly spiacu a unavenú ma ešte aj môj vlk presviedča, že je všetko správne. Zabudnem na to, že Luke je Alfa so zakrvavenými rukami, nebezpečnou svorkou a ohromnou silou. Nevnímam to, že prejdeme aj cez druhú bránu a že nás na nádvorí všetci sledujú. Chápete, všetko mi je teraz jedno a chcem už len spať! S problémami sa predsa vysporiadam až keď sa prebudím.

Ale potom vkročím do hradu.

Teda, najprv je všetko v poriadku. Všetci stíchnu a začnú ma zvedavo sledovať. Ale ja neznesiem ich pohľad, a tak zavriem oči. Luke si to všimne, zachechce sa a vezme ma na ruky. Moje tvrdohlavé ja chce zakričať: ,,Hej! Pusti ma! Ja viem chodiť aj sama - zvládnem cestu hore! Veď je to len desať poschodí!"