Power of Mate

34. Tension

Jeho prudký dych je všetko, čo počujem. To je dobre. Ak by som mu totiž nepoložila ruku na jeho hruď a nepriklincovala ho na miesto, zrejme by sa miestnosťou ozýval krik. A ten rozhodne počuť nechcem. A je mi jedno, či to bude Harmóniino bolestivé zvolanie alebo moje zdesené zavýjanie.

Luke mi v okamžiku venuje pohľad a zamračí sa, keď zistí, že sa kvôli mojej sile nemôže postaviť. A tak sa napokon len ostane dívať na moju tvár, až pokiaľ sa jeho výraz nezmäkčí. A zatiaľ čo ma jeho nebezpečné ruky nervózne priťahujú k jeho telu viac a viac, jeho oči sú plné hrôzy.

,,Harmónia, zastav jej bolesť," jeho hlas je tentoraz vďaka mne pokojný, vyhrážka v ňom však rovnaká. 

Nepúšťajúc jeho oči, namietnem: ,,To sa nedá."

Z jeho hrdla sa ozve zavrčanie. ,,Určite sa to dá!" Keď na mňa zvýši hlas, vôbec ma to neprekvapí. Chápem ho. Bojí sa o mňa. Keby išlo o neho, tiež by som nevydržala vidieť ho v bolestiach. Ale určite by som takto nevystrájala.

,,Luke," poviem naliehavejšie, keď jeho oči prebehnú na Harmóniu a pohľadom ju zabijú. Presne tak, ako ona zabila jeho nádej. ,,Ovládaj sa."

Jeho srdce mi splašene bije v mojej dlani, nie a nie sa upokojiť. Luke ma však počúvne a stisne očné viečka k sebe. Dôverujúc jeho snahe a rozumu, spustím ruku z jeho hrude, chytím mu bradu a obrátim jeho tvár smerom ku mne.

Otvorí oči, presne ako som očakávala. On sa na mňa totiž musí pozerať; na svoju Lunu. Pretože som jediná, ktorá mu zabráni v afekte zlosti ublížiť milej starenke.

,,Možno by som vedela nejako pomôcť," ozve sa odrazu Harmónia.

,,Ako?" opýta sa Luke naliehavo, držiac môj pohľad. Nechce sa na mňa prestať dívať, pretože sa nechce prestať ovládať.

,,Teraz mi napadlo, že kedže je jej bolesť rovnako neutíšiteľná ako prvá transformácia a bolesť prvej tranformácie sa dá aspoň zmierniť, mohla by som skúsiť zmierniť aj Haveninu bolesť."

Jej nápad sa Lukovi pozdáva, pretože tón jeho hlasu je tentoraz krotký: ,,Áno. Spravte to." Potom akoby sa premyslel a ešte dodá. ,,Prosím."

Zacítim, ako sa starenka usmeje: ,,Áno, spravím to, srdiečko."

Môj pohľad, ktorý ešte stále sleduje Lukovu tvár, sa uvoľní. Spokojná, že je Luke opäť pod kontrolou a prekvapená, pretože on dokonca aj poprosil, opäť priložím svoju ruku k jeho hrudi. Keď skontrolujem jeho tlkot srdca, zistím, že sa už spomalil.

,,Neuveriteľné," vzdychne odrazu Harmónia. ,,Naozaj neuveriteľné!"

Luke na ňu pomaly nadvihne obočie a ja sa na ňu zvedavo obrátim. ,,Čo je také neuveriteľné?"

,,No, predsa ty! Aha, čo si s ním urobila." Pozrieme sa s Lukom na seba. Jeho ruka je ešte stále pevne omotaná okolo môjho pása, v jeho výraze však vidím, že sa už nechystá skočiť po zvráskavenej liečiteľke a vydolovať z nej neexistujúci liek na bolesť stoj čo stoj. Ja viem, jeho pohľad síce vyzerá seriózne, ale je pod kontrolou.

,,Nič také som neurobila," odvetím. Len sa správam ako správna Luna.

,,To preto lebo nevidíš rozdiely, ktoré vidím ja." Keď si všimne moju nechápavú tvár, rozpovie sa: ,,Asi pred rokom sa tu zastavil, keď ťa hľadal. Nevedel, v ktorej svorke sa nachádzaš, a tak sa snažil prehľadať všetky. Škoda, že si tu nebola, aby si zastavila jeho výbuch aj vtedy."

,,Nechápem," pokrútim hlavou: ,,Čo sa vtedy stalo?"

,,Traja mŕtvi, piati zranení," vysloví.