Power of Mate

11. Yin a yang

,,Beta Jude, odstúp si, inak preletíš cez miestnosť tak, ako strážca Blake." Lukov napätý hlas sa ozve v tichej miestnosti, kde počuť len nervózne dýchanie.

Jude si odstúpi - aspoň päť celých metrov -, a keď už je v bezpečnej vzdialenosti, prstom ukáže na svoj mobil. Signalizuje, že mám jeho Alfu upokojiť.

Pretože to by spravila správna Luna.

A síce som si toto postavenie vo svorke nevybrala, viem, že Jude má pravdu. A nielen preto, lebo som uväznená v klietke z Lukovho tela, ktoré roztrhá každého, kto sa ku mne ešte priblíži. Nie. Ja absolútne chápem, že je mojou povinnosťou zabrániť vraždeniu.

Lebo som jediná, ktorá to dokáže.

A možno aj preto, že chcem zachrániť životy. Chápete, zomrelo už dosť vlkov. Ak však upokojím Luka, nezomrie nikto ďalší.

Taktiež cítim povinnosť to spraviť. Pre Pavola, ktorý zomrel pri mojej ochrane, pre Jamesa, ktorý nedostal druhú šancu aj pre nevinného strážcu, ktorý nespravil absolútne nič zlé.

Ja som totiž už taká. Som Haven Blackberry a myslím si, že si každý zaslúži druhú šancu.

Nechápem však, prečo ma Bohyňa Mesiaca dala dokopy s Lukom. On je totiž presný opak mňa. Krutý, tvrdý, strašidelný, ľadový.

Sme ako yin a yang.

Ja som teda jediná, ktorá dokáže potlačiť jeho potrebu zabíjať. Dúfajme, že Jude má pravdu a naozaj mi k jeho upokojeniu stačí hlas a dotyk.

A síce by som teraz najradšej spala, v ďalšom okamžiku pomaly zodvihnem jednu ruku do výšky a položím ju na Lukov chrbát, akoby som ho objala. Po mojom dotyku najprv ešte viac stuhne, ale napokon sa začne uvoľňovať.

Páni! Ono to naozaj zabralo!

Spokojná so svojimi schopnosťami ho objímem aj druhou rukou. A viem, že som stlačená na zakrvavených dverách, ja si neviem pomôcť, ale cítim sa... správne. Neviem, aké slovo to vystihuje najlepšie, ale vďaka putu spriaznených duší, sa aj napriek všetkej mojej snahe cítim kompletne a spokojne.

Nechcem to cítiť.

Ale chcem.

Nech je to ako chce, rukami pomaly začnem hladiť Lukov chrbát, lebo zistím, že je vďaka tomu stále menej a menej napätejší. Hlavu si tiež položím na jeho rameno (Nesúďte ma! Som unavená!) a privriem oči, cítiac čerstvý dážď so štipkou teplej čokolády.

Stojíme tak ešte minúty a ja svoju tvrdohlavú myseľ odháňam tým, že viem, že si takto taktiež získam Lukovu dôveru. Síce som si ju nechcela získavať dotykmi, ale čo už?

Keď si všimnem, že mi Luke začne rukou pomaly prechádzať po ramene (tom istom, ktorého sa dotkol aj ten milý strážca), otvorím oči, znepokojená trblietkami, ktoré ma začnú štekliť pri jeho dotyku. Pochopím, že sa Luke snaží zotrieť pach strážcu z mojej pokožky.

Unavená, ani nevládzem prevrátiť očami. ,,Luke," prihovorím sa mu, no než stihnem povedať niečo viac, on opäť stuhne. Tentoraz nie hnevom. Ale čím?

Tým, že si vyslovila jeho meno, našepká mi môj vlk.

Začervenám sa, no než sa jeho napäté telo opäť pokúsim uvoľniť, Luke zavrčí: ,,Ty. Si. Moja." Rýchlo zavriem oči. Takéto niečo hovoria totiž len veľmi majetnícky vlci. ,,A nikto sa ťa nebude dotýkať," doplní. ,,Strážca Blake mal šťastie, že som mu v momente neodtrhol ruku!"