Power of Mate

41. Mark

Keď sa mi Luke prestane dívať do očí, všimne si, že v miestnosti sa nachádza aj Logan s Máriou. S hlbokým nádychom ma pustí a postaví sa pred nich. Jeho pohľad je nejednoznačný. ,,Takže vy nie ste moji rodičia."

,,Sme!" Mária zalapá po dychu. ,,Milujeme ťa ako vlastného syna."

,,Nie sme pokrvný," nadškrtne.

,,Ale na tom nezáleží. Vychovali sme ťa, a tak sme tvoji rodičia!"

,,A čo potom môj biologický otec a matka? Oni nie sú?"

,,Boli."

Všetci sa zahľadia do zeme. Nevediac uveriť tomu, že to mladé dievča na fotografii spolu s mužom, ktorý bol, och, rovnako posypaný znamienkami ako Luke, zmizli. Len tak. A aj napriek tomu, že je to už osemnásť rokov a že som ich vlastne nikdy nestretla, ich neprítomnosť jasne cítim. Akoby tu niekde bola nejaká nevyplnená diera.

Mlčanie preruší Logan: ,,Odpúšťaš nám?"

Luke stuhne, akoby sa mu to slovo priečilo. Odpustiť. Také niečo zrejme ešte nikdy nespravil. No, samozrejme, s výnimkou mňa (ale to sa nepočíta).

Kedže Luke nevie, čo má povedať, ozve sa namiesto neho Mária: ,,Pozri, nikdy som nemala biologického syna a nikdy ho ani mať nebudem, pretože nemôžem. Ale ty a Victor... Neviem. Jednoducho ťa milujem, lebo si presne to, čo som vždy chcela. Si môj syn. A takisto bol ním aj tvoj brat."

Máriine oči plné očakávania sa zahľadia na Luka. Ten pomaly povie: ,,A ty si moja matka." Mária si vydýchne a spokojne sa usmeje. Ibaže Luke má ešte zopár slov na jazyku. Chvíľku si ich ešte necháva pre seba a vyberá tie správne. Napokon dodá: ,,Lenže už ťa tak nedokážem nazývať." 

,,Č-čo tým myslíš?" 

,,Že ťa budem volať len Mária. Nedokážem ťa volať 'mami'. Nie, pretože by som sa cítil, akoby som svoju skutočnú matku zrádzal."

,,Áno, áno, samozrejme," Mária ihneď prikývne, šťastná že toto je jediný problém. ,,Volaj ma Mária! Volaj ma ako chceš!"

,,A mňa Logan." 

Pár pred Lukom sa začne usmievať, lenže on zaváha, nevediac, čo spraviť. Mal by ich potrestať za klamanie a útek? Koniec koncov, Juda potrestal aj za menej.

Zahryzne si do svojich plných pier, ktoré od toho až zbelajú. Napokon spraví váhavý krok k Márii a objíme ju. Trvá to asi tri sekundy. To isté spraví aj s Loganom.

Celý nesvoj ma potom chytí za ruku a obráti sa na dvere: ,,Jude! Poď dnu! Viem, že tam stojíš!"

Strapatý Beta vojde do kancelárie a trochu sa začervená, zahanbený tým, že načúval. ,,Áno, Alfa?"

Musím uznať, že je dobrý - vôbec som si ho totiž nevšimla (ani jeho vôňu, prichádzajúcu cez zámok, ani jeho tlkot srdca, bijúci za tenkými dverami). Bola som zrejme príliš pohltená touto situáciou.

,,Zaveď mojich rodičov- teda, Máriu a Logana do väznice. Za trest ich tam drž mesiac na prísnej diéte!"

Aj napriek tomu, že sa mi to prieči, popravde si vydýchnem. Tento trest je totiž znesiteľný a bezbolestný. A aj keď je pre niekoho predstava posielania svojich rodičov do cely nepredstaviteľná, nezabudnite, že hovoríme o Lukovi. O Alfe Svorky Chladného Severu. A teda o vlkovi s mučiarňou a láskou k rozkazovaniu a ovládaniu, bez zábran zabiť aj vlastného brata.

Niet divu, že sa miestnosť zbaví napätia a Jude na to súhlasne kývne. ,,Áno, Alfa."

A vzápätí Luke bez jediného pohľadu naspäť na rodičov vykročí preč a ťahajúc ma za sebou, vyjdeme preč z izby. Vôbec sa nezastavíme, až kým nedôjdeme do našej spálne.