Power of Mate

36. Promise

Nebudem vám tu vysvetľovať teóriu o vlkolačích zubov - čiže to, že vlk má 42 zubov a tesáky sú štvrté v poradí, ale keď sa schyľuje k označeniu a tesáky sú potrebné v ľudskej podobe, v našich ústach sa objavia už na treťom mieste, pretože človek má normálne 32 zubov (česť výnimkám)a to je menej, čiže sa to všetko musí v ústach poposúvať.

Túto poučku ovládať nemusíte. Jediné čo potrebujete vedieť, je to, že ja by som ich za žiadnych okolností mať nemala!

Niet divu, že sa prekvapene vyvlečiem z Lukovho objatia, vbehnem do kúpeľne a nosom takmer narazím do zrkadla. S pootvorenými ústami si obzriem svoje nové zuby. Dlhé, biele, ostré a predovšetkým vlčie. Vyzerám ako zviera. 

Zvedavo si odhrniem vlasy z pleca a Lukovu nádhernú značku porovnám so svojimi zubami. Jazvy po štyroch dierach sa dokonale zhodujú. 

Až keď si všimnem, že Luke začne zozadu kráčať smerom ku mne, zavriem ústa. Tesáky pri tom do seba dokonale zapadnú. V ústach ich ani nevnímam ako niečo cudzie. Skôr mám pocit, akoby tam boli už celú večnosť.

Hmm, zvláštne, ako si môj vlk zvyká na vlčie veci takmer okamžite. Okrem toho, nechápem, čo robíš. Choď ho označiť, predsa! Ty vieš, že to chceme!

Možnože to chcem. Ale predovšetkým chcem vedieť prečo.

A nie je to jedno? Úplne si viem predstaviť, ako môj vlk točí oči. 

Nie je to jedno. Počúvaj, keď ma Luke označil, kúsok z jeho pachu sa preniesol na mňa. Ja to síce necítim, ale všetci ostatný áno. Pripomína im to, že mi nemôžu ublížiť. Alebo, aby so mnou nejaká smutná duša bez svojej polovice z poslednej nádeje na lásku neflirtovala. Označenie ale nie je potrebné, je to len varovanie, ktoré chráni ženu. Prečo to ale potrebuje Luke?

Možnože si naňho už niektorá brúsi svoje zuby, zamrmle nenávistne. A možnože sa ti Bohyňa Mesiaca len chce odvďačiť za to, že ti bez tvojho súhlasu darovala tú silu a tým ťa vystavila nebezpečenstvu.

Bohyňa Mesiaca sa mi chce odvďačiť?

Podľa mňa áno. A ja mám pravdepodobne aj pravdu. Som predsa tvoj vlčí inštinkt, do líšky prefíkanej!

Ale prečo by sa mi chcela odvďačiť práve takto? Je označenie naozaj až také úžasné? Teda, ak nie si práve ten, koho zavrú do zveráku bolesti a nechcú pustiť. 

Nevidela si Luka, ako sa tváril, keď si mu dala povolenie, aby to spravil? Bol to pravdepodobne druhý najšťastnejší deň jeho života!

Hmm, a ktorý bol ten prvý?

Deň, kedy ťa stretol, samozrejme. 

Pri spomienke, ako som sa naňho vtedy takmer slepá zvalila, sa zaškerím. Pretože aj keď som nebola práve v najlepšom zdravotnom stave a on mal chuť zabiť každého, kto sa ma dotkol, naozaj to bol náš najšťastnejší deň. 

,,Čo je také vtipné, mon amour?" Luke ma zozadu objíme a cez zrkadlo sa mi pozrie do tváre.

,,To len môj vlk, ja-" zaseknem sa, keď zbadám, že moje tesáky zmizli. Rukami si siahnem na zuby, akoby som sa chcela presvedčiť, či náhodou nie sú len zaťahovacie. Zrejme nie sú. ,,Kam zmizli?"

,,Odbehla si odo mňa. Ergo tie tesáky už bez môjho krku neboli potrebné."

,,K tvojmu krku som sa ani nepriblížila," pripomeniem. Nemali teda ako vzniknúť!

,,Tak si si len možno pomyslela na to, ako mi krk-"

,,-nie! Dosť!" skočím mu do reči, keď zbadám, že sa začnem červenať. Schovám si preto tvár v dlaniach.