Sedím na brehu riečky a močím si nohy v chladnej, no predsa osviežujúcej, vode. Prstom zamyslene prechádzam po svojom pravom zápästí, kde je znamienko, vyzerajúce ako tetovanie. Je to ostrý čierny meč, ktorý hrotom smeruje k mojej dlani. V čepeli meča kúsok pigmentu chýba a teda v ňom je diera, ktorá vyzerá ako nápis 'TY', bledý ako moja pokožka.
Hocijaký človek by si naozaj pomyslel, že je to tetovanie, ale v mojom vlčom svete je to prirodzené. Každý z nás má totiž Znamienko Duší na pravom zápästí. Moja babka s dedkom tam majú roztvorenú dlaň znázorňujúcu mier, Alfa a Luna našej svorky tam majú zas blesk a moji rodičia tam mali kruhovú špirálu.
Presne tak, rodičia tam to znamienko mali (v minulom čase). Nie, nezmizlo im, nezmenilo sa a ani si ho nezoškrabali. Oni totiž zomreli...
Každopádne, ako ste si určite všimli, rovnaké znamienko môžu mať len dvaja vlkolaci na celom svete. A títo dvaja vlkolaci sú nenáhodne aj spriaznené duše.
Znamienko Duší považujem ako podpis Bohyne. Škoda, že neviem, čo môj meč znamená.
,,Haven!" zvrieskne nadšene piskľavý hlas mojej sestry. ,,Haven, poď! Babka dostala od lovcov čerstvú korisť!"
Pri slove korisť nastražím uši a očami si premeriam svoju šesťročnú sestru. ,,Naozaj?!" opýtam sa neveriacky. ,,Ale veď takú sme nedostali už celé týždne!"
,,Ja viem. Ale lovci dostali príkaz od Alfu Simona! Je to tvoj darček k narodeninám!" zachichotá sa.
,,Skvelé!" usmejem sa na ňu. ,,Tak poď."
Vstanem a chytím ju za malú rúčku. S mokrými bosými nohami začneme kráčať preč od potoka (zdroju pitnej vody) smerom k našej malilinkatej dedinke. Vrhnem pohľad na Mayu a nemôžem uveriť, ako veľmi vyrástla - a nie fyzicky, ale psychicky. Rodičia nám zomreli pár mesiacov po tom, čo sa narodila, a teda rástla bez nich, len so mnou a s babkou v tej najchudobnejšej svorke v Kanade. Rozumie veciam, ktoré by dieťa v jej veku rozumieť ešte nemalo.
,,Si nervózna?" opýta sa ma Maya opatrne.
,,Z čoho?"
,,No, veď vieš! Máš sedemnásť! Tento rok stretneš svoju polovičku!"
,,Nie som nervózna," skloním hlavu. Nájsť niekoho, kto ťa bude mať za každú cenu rád a chrániť ťa, znie náhodou lákavo. ,,Teším sa."
,,A-ale," začne namietať. ,,To znamená, že odídeš!"
,,Prečo by som mala odísť?"
,,Lebo vždy keď nejaký chlap našiel v našej svorke svoju spriaznenú dušu, odviedol si ju do tej svojej čo najrýchlejšie! To znamená, že keď teba nájde tvoj chlapec, unesie ťa tiež!"
Zasmejem sa nad ňou. ,,Mňa nikto neunesie. Ak by ma niekto chcel odviesť, musel by potom aj teba s babkou, inak by som sa naňho stále hnevala - a to by nechcel."
,,Takže..." zamyslí sa. ,,Sa budeme sťahovať?"
,,S najväčšou pravdepodobnosťou," prikývnem. ,,Prečo?"
,,Lebo chcem, aby bol bohatý!" zasníva sa a silno ma stisne slabou rúčkou. ,,A možno bude mať aj telku!"
,,Telku?! Ha, mne stačí, že bude mať poriadny dom, nie chatrč na strome."
,,Alebo čokoládu. A určite by bola dobrá aj torta!"
,,Alebo pitná voda z kohútika, nie z potoka."
,,Alebo farbičky!"
,,Alebo normálne jedlo každý deň."
,,Plyšáky!"
ESTÁS LEYENDO
Power of Mate
Hombres LoboVlkolak sa delí na tri časti: 1. To, čo potrebuje jeho telo. 2. To, čo chce jeho myseľ. 3. To, čo chce jeho vlk. A kedže vlk chce len jediné - nájsť svoju spriaznenú dušu - môj život sa riadne skomplikuje. Viete, aj ja som vždy chcela mať svoju vlči...
