Jeden deň

2. kapitola

Bol druhý týždeň letných prázdnin a s partiou sme sa dohodli, že pôjdeme spolu von.

Mal tam prísť môj frajer, Lukáš; moja naj kamoška Aďa; ďalej Tomáš, Adin frajer; Ema a jej frajer Ivan.

*******

,, ...a prečo?"
,,Ideme na návštevu," mikla ramenom mama.
,,Pýtam sa ťa, prečo?" zvýšila som hlas.
,,Tvoja teta má narodeniny," odpovedala mi, ale stále sa prehŕňala v oblečení, ,,Čo myslíš? Tieto šaty? Alebo tieto?"
,,Mama! Ja mám stretko s kamošmi!" prehliadla som jej otázku.
,,Nemôžeš to odvolať?" Spýtala sa ma, ale vôbec nezdvihla hlas. Akoby jej to bolo jedno.
,,Nie! Plánujeme to dlho."
,,Smola. Pôjdeš a basta."
Vykríkla som.
Napriek tomu som vedela, že si nepomôžem. Rozrazila som dvere na mojej izbe a treskla nimi. Len taký malý protest proti maminej tvrdohlavosti.
Hodila som na posteľ zelené šaty a doplnky, ktoré som potrebovala.
Obliekla som sa a namaľovala. Zelená mi išla k vlasom a očiam.

Chvíľu som ešte zastala. Musela som zavolať Lukášovi.
Zobrala som mobil a vyťukala číslo.
,,Lukáš, neprídem. Nemôžem."
,,A prečo, láska?" Ozvalo sa z mobilu.
,,Mama naplánovala návštevu. Zabudla mi o tom povedať."
,,Tak to mi je ľúto. Dám vedieť Adi a Eme."
,,Ďakujem, zlatko. Ozvem sa ti ešte."
,,Nemáš začo, miláčik."
,,Pa, Lukáš."
,,Pa, kráska."
Zložila som. Lukáš je vážne milý. Aspoň nemusím volať Adi a Eme. Tie by ma vypočúvali. To by bolo na dve hodiny! Aspoň, že to Lukáš tak nerobí.
,,Gabi!" ozval sa Otcov hlas.
,,Čo je?" spýtala som sa.
,,Ideme!"
,,Fajn, už idem!"
Schytila som kabelku a skontrolovala svoj vzhlad v zrkadle.
Ako vždy. Krásna.

,,Gabika!" hlas bol nekompromisný.
,,Veď idem..." zamrmlala som sama pre seba. Upravila som neposlušnú kučierku, ktorá mi padala do tváre.

,,Gabriela! Nechci, aby som za tebou išiel!" zakričal otec zo schodov. Výhražne pritom dupol nohou na schod.
Povzdychla som si a otvorila dvere...