Stála som pred šatníkom. Po oboch jeho stranách viseli kúsky oblečenia.
Posledný týždeň som v jednom kuse chodila k cvokárke. Bola otravná. A trápna.
Stále sa pýtala na to isté.
Vraj či si pamätám.
Nepamätala.
No a čo?
Zobrala som šaty zo skrine.
Smotanové alebo mandarinkové?
Pozrela som sa do zrkadla.
Zase som uvidela mamu. Veci mi vypadli z ruky a sánka klesla dole.
,,Mama?"
Stáva sa mi to často pri pohľade do zrkadla. To, že sa zjaví ona, alebo oco.
Cvokárke som nič nepovedala. Bála som sa.
Mama len ukázala prstom na šaty a prikývla.
Obliekla som si teda mandarinkové, podľa jej výberu.
,,Vážne mi sedia. Ďakujem," povedala som nahlas a postava prikývla a hneď na to zmizla.
Má úžasný vkus. To sa jej musí nechať.
Ešte stále roztrasená som si zľahka pretrela pery rúžom.
Schytila som kabelku a ponáhľala som sa dolu schodmi.
Bol to celkom dobrý výkon, ak si uvedomíte, že som mala roztrasené kolená a triasla som sa na celom tele.
Mária ma už čakala v aute.
Nasadla som do auta a zabuchla dvere.
,,Prvý deň v škole. Tešíš sa?" opýtala sa ma Mária a vycúvavala z garáže.
,,Bojím sa," odvetila som.
V aute sme už neprehovorili ani slovo.
A ja som stále musela premýšľať kedy zase uvidím mamu alebo otca.
BINABASA MO ANG
Jeden deň
Short StoryJeden deň, ktorý Gabike prevrátil život naruby. Stačil jeden deň, aby stratila všetko, čo milovala. Čo by ste spravili vy, keby sa vám život zmenil ako Gabike? A čo by ste spravili, keby sa vaše nočné mory stali skutočnosťou? Myslíte si, že máte zl...
