Sedím v čakárni u cvokárky. Je so mnou Mária a stláča mi ruku. Ona dobre vie, že mám strach. Som jej vďačná za to, že je pri mne.
Pred chvíľou ku cvokárke zaniesli vreštiace dieťa. Bolo veľmi smutné a malo strašné depresie.
Odišlo pokojné a vysmiate.
Asi bude tá cvokárka vážne úžasná.
Keď ma prijali, oddelili ma od Márie.
,,Ahoj Gabika," povedala mi milo pani.
,,Dobrý deň," odzdravila som.
,,Gabika, tykaj mi. Som Zuzana," podala mi ruku.
Prijala som ju a usmiala sa.
,,Gabika, vieš prečo si tu?"
,,Vraj pre nejaké testy," nadhodila som.
,,Neboj sa. Iba napíšeš slová, ktoré ťa vystihujú od prepustenia z nemocnice."
Ukľudnila som sa. Oprela som sa o opierku pohovky. Dostala som pero a papier, na ktorom boli slová z ktorých som si mala vybrať.
Zmetená, znudená, pozitívna, ale občas negatívne chvíle, pokojná.
To bol môj výber. Zuzana to prebehla očami.
,,Je na tom niečo zle?"
,,Nie. Práveže ma udivuje, že nemáš absolútne žiadnu poruchu. Aspoň teda v tomto sektore," ešte raz sa poriadne zadívala na papier. Pokrútila hlavou.
,,Porozprávaj mi všetko čo si pamätáš z autonehody a čo sa stalo potom."
Vyrozprávala som jej všetky moje pocity.
,, ...Zobudila som sa v nemocnici. Mária ma objala a povedala...povedala ...niečo také, že či ju spoznávam..."
,,A poznala si ju?"
,,Nie," pokrútila som hlavou, ,,Mala by som ju spoznávať?"
,,Nebudem ti klamať Gabika, mala by si ju poznať."
,,A prečo ju nepoznám?"
,,Neviem. Snažím sa zistiť to."
,,Ach," vykĺzlo mi.
,,To nevadí, moja, prídeme na to," žmurkla a usmiala sa na mňa.
YOU ARE READING
Jeden deň
Short StoryJeden deň, ktorý Gabike prevrátil život naruby. Stačil jeden deň, aby stratila všetko, čo milovala. Čo by ste spravili vy, keby sa vám život zmenil ako Gabike? A čo by ste spravili, keby sa vaše nočné mory stali skutočnosťou? Myslíte si, že máte zl...
