Nekonečná tma.
Nevysvetliteľný smútok.
A zrazu to svetlo.
Bola som v posteli. Vedľa mňa prístroje.
A zrazu.
Bolesť.
Neskutočná bolesť.
Bolela ma ľavá polovica hrudníka.
Snažila som sa zdvihnúť ruku a chytiť si boľavú hruď. Nemohla som sa nadýchnuť. Až príliš to bolelo.
Ruka sa ani nepohla.
Bola ako z olova.
Akoby mi ani nepatrila.
Ja som mŕtva?
Skúsila som otvoriť oči.
Jemne sa zachveli, ale predsa sa otvorili.
Takže mŕtva nie som.
,,Miláčik, ako sa cítiš?" opýtal sa ma hlas.
Pootočila som sa na poduške. Uvidela som babičku.
,,Babi, ako dlho som tu?"
,,Týždeň, srdiečko," povedala a pohladila ma po vlasoch.
Potom som si všimla malé detaily. Udiali sa na jej tvári len nedávno.
Červené oči a pod nimi kruhy.
Bola unavená.
Pribudli jej na tvári vrásky.
Ale prečo? Prečo?
Vtedy som si spomenula.
Autonehoda...
Mama, oco...
,,Mama! Oco! Kde sú? Sú vporiadku?" keby som nebola tak slabá, vyskočila by som na nohy.
Bolelo ma celé telo.
,,Áno," smrkla, ,,Sú vporiadku."
Uverila som.
Veď mi nemá prečo klamať.
Upokojila som sa:
,,To je dobre."
Zavrela som oči. Pohltila ma čierňava.
Zaspala som...
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Jeden deň
Kısa HikayeJeden deň, ktorý Gabike prevrátil život naruby. Stačil jeden deň, aby stratila všetko, čo milovala. Čo by ste spravili vy, keby sa vám život zmenil ako Gabike? A čo by ste spravili, keby sa vaše nočné mory stali skutočnosťou? Myslíte si, že máte zl...
