LOVE YOU 2

3.kapitola

,,My sa budeme...Budeme sa rozvádzať." oznámila mi mama. Ostal som tam stáť ako obarený vodou. Čakal som, že povedia niečo iné...Niečo pozitívne, nie toto...

,,Si zo mňa robíte srandu, nie?" pokúsila som sa zažartovať.

,,Nie! Je to pravda." povedal otec.

,,Nechápem...Prečo? Čo sa stalo?" vypytoval som sa. Mal som pocit, akoby by im takéto manželstvo vyhovovalo. Mali sa radi, teda myslel som si. Síce sa sem-tam pohádali, ale také hádky prežívajú každí manželia.

,,Otec si našiel inú...Viem o tom už dlhšie. Vlastne sa mi priznal. Dohodli sme sa, že sa rozídeme a ty ostaneš so mnou..."vysvetlila mi mama. Teraz som ostal ešte viac prekvapený. Otec má milenku? 

,,Čože? To je nejaký žart, však? Otec!? Ty máš milenku? Prečo si to spravil?" začal som naňho kričať.

,,Nevykrikuj tu na mňa, láskavo! Stále som tvoj otec! A neželám si aby si sa ku mne takto správal! S mamou nám to už dlhšie neklapalo, boli sme spolu len kvôli tebe... teraz si už dostatočne veľký na to aby si to pochopil! Skrátka mám inú. Mama to chápe, tak sa ukľudni!" kričal po mne už aj on.

,,Dobre! A čo, že vám to neklapalo! Nemusel si si hneď nájsť náhradu...Mohol si sa pokúsiť napraviť to! Si sviniar!" posledné slová som mu vykričal priamo do očí. Vzalo ma to a dosť. Myslel som si, že im to naozaj vyhovuje. Ostal som veľmi sklamaný. Najmä z otca. Nemyslel som si to o ňom.

,,Ako sa to ku mne správaš?!" vlepil mi facku.

,,Erik! Nebi ho!" kričala po ňom už aj mama.

,,Daj mi pokoj!" naštvane som naňho zakričal a chcel som odísť do izby. Otec mi však moje plány prekazil a chytil ma za ruku.

,,Stále si môj syn! Chcem aby si sa ku mne správal normálne! A nedovoľuj si na mňa kričať a nadávať mi! Zmier sa s tým!"

,,Ja sa s tebou nechcem už ďalej stretávať!"

,,Prosím?" moje slová sa ho zjavne dotkli. Asi nečakal, že to vezmem až takto. Čo si myslel, že nad tým mávnem rukou? Že bude všetko v poriadku? Nechcem aby sa rozišli! Nechcem! Chcem normálnu rodinu!

,,Počul si dobre! Sklamal si ma otec! Nechcem vidieť ani tú ženu, ktorá ma pripravila o otca!"

,,Veď si to ešte rozmyslíš!"

,,Nie, nerozmyslím...Chcem žiť s mamou, stále."

,,Ako myslíš...Jediné čo chcem je, aby si prijal tú ponuku do futbalového tímu! Kľudne ti budem aj všetko platiť, len to prijmi! Nepremrhaj takú šancu." pustil mi ruku.

,,Nechcem tvoje peniaze... Rozhodnem sa sám!" kričal som po ňom naďalej.

,,Nie! Ber to ako príkaz! Zavoláš tam a prijmeš to, lebo to spravím za teba!" kričal už aj on.

,,Prestaň! A dajte mi už pokoj!" zhúkol som naposledy a pobral sa do izby. Tresol som dverami a kopol do skrine. Síce to bolelo, ale mal som nervy. Počul som ako sa mama s otcom o niečom hádajú a neskôr buchnutie dverí. Otec odišiel! 

Nemôžem tomu stále uveriť. Prečo to spravil? Nikdy v živote som nechcel mať rozvedených rodičov...Chcem rodinu pokope, tak ako má byť. Šťastnú, no aj s problémami. Viem, že mama sa naňho tiež hnevala. Mala ho stále rovnako rada. Videl som to na nej. No nedokáže sa s ním o tom stále hádať...Otec je teraz pre mňa sviniar! Nie! Otec teraz pre mňa nie je otcom. Je človekom, s ktorým som doteraz žil...Viem, že by som nemal byť naňho takýto...Nemal by som mu to až tak vyčítať a hovoriť takéto slová, ale vy to nechápete. Nechápete ako mi záleží na tom aby sme boli traja. Viem, že otec mi dal život. Vychoval ma a dal mi všetko čo mám, ale som naňho naštvaný. Preto, že si našiel náhradu za mamu a aj preto, že ma núti ísť do toho tímu. Z myšlienok ma vytrhlo hlasné vyzváňanie mobilu. Gabriela.