6.kapitola

1.6K 129 7
                                    

,,Gabriela! Vstávaj! Škola!" kričala po mne už po desiatykrát mama.

,,Už idem!" unavene som zakričala naspäť.

,,To si hovorila aj pred piatimi minútami a stále tam vylihuješ!"

Tentokrát som už naozaj vstala a popreťahovala svoje kosti. Zívla som si a šla rovno do kúpelne aj s oblečením v rukách, ktoré som mala nachystané už včera. Rýchlo som sa osprchovala, umyla a obliekla. Zbehla som dolu do kuchyne a vzala si vianočku. Vrátila som sa naspäť do izby, kde som dojedla vianočku a na tvár si naniesla slabý mejkap. Vlasy som si zviazala do jednoduchého copu. Za päť minút mi ide autobus! Rýchlo som schmatla ruksak, rozlúčila sa s Adamom a mamou a už ma nebolo.

V škole...

,,Čaute!" udychčane som pozdravila Sáru, Šimona, Sama, Peťa a prekvapivo aj Chucka.

,,Ahoj!" odzdravili ma.

,,Ty budeš k nám chodiť do školy?" pozrela som na Chucka.

,,Vyzerá to tak..."

,,Poďme! Zvoní." skríkol Samo a rozbehli sme sa do školy. Rozlúčili sme sa a rozdelili do svojich tried. So Sárou sme vstúpili do triedy, usadili sa do našej lavice a počkali na učiteľku. Tá krátko po nás prišla.

,,Decká! Učiteľský zbor sa rozhodol ísť s vami na nejaký týždeň na výlet. Možnosť majú ísť všetky triedy, okrem prvákov, ktorí chcú ísť niekam inam...Ach. No tak tu máte papiere a tam máte všetky informácie. Tu máš! Rozdaj to." papiere strčila do rúk spolužiakovi a ten ich s radosťou rozdával. Vzala som si od neho papier a začala čítať:

Milí žiaci a rodičia!

Máme možnosť ísť na týždeň do Paríža! Výlet sa uskutoční od 12.5 do 20.5. Je to osem dní a ide sa autobusom. Odchádza sa hneď 12.5 ráno o ôsmej a vrátime sa 20.5 večer. Cena pobytu je 789€. Maximálny počet detí je 50. To znamená, že nemôžu ísť všetci zo všetkých tried. Preto, treba dať čo najskôr vedieť o účasti triednej učiteľke! Ak sa rozhodnete ísť, neskôr budú aj ďalšie, podrobnejšie informácie. Papier treba priniesť podpísaný od rodičov a so zakrúžkovaný áno alebo nie!

Áno / Nie ________________

S otvorenými ústami do tvaru "O" som hľadela na papier. Vážne máme možnosť ísť do Paríža? A ešte k tomu na osem dní? WOW! Pozrela som na Sáru, ktorá bola tiež dosť prekvapená. Vždy sme chceli ísť spolu do Paríža. Bol to taký náš sen, o ktorom nikto nevedel, iba my dve...

,,To je super! Pôjdeme nie?" skríkla Sára.

,,Jasné!" potešila som sa a objala ju. Dúfam, že mi tam rodičia dovolia ísť...

Hodina sa skončila. Nič sme nerobili, vlastne sme sa len rozprávali o tom výlete a tak...Čiže voľná hodina. Vyšli sme na chodbu a počkali na chalanov.

,,Aj vy ste dostali ten papier?" veselo som sa spýtala.

,,Hej! Teda ak myslíš ten o tom Paríži." zasmial sa Samo.

,,Ideme nie?"

,,Jasné... Len to musíme čo najskôr priniesť." potešil sa Peťo.

,,Prvý deň v novej škole a už môžem ísť na výlet...Hm...To sa mi páči." Zasmial sa Chuck.

Po škole...

,,Mami?" zahučala som do telefónu.

,,Čo sa deje, zlatko?"

LOVE YOU 2Where stories live. Discover now