LOVE YOU 2

10.kapitola

,,Darlinská a Hansová!" skríkla naše mená učiteľka.

,,Tu!" zakričali sme a zasmiali sa. Práve sedíme v autobuse a učiteľka kontroluje všetkých prítomných. Sedíme vzadu v päťke spolu s Peťom, Samom a Chuckom. Sára sa celá trasie od radosti, že sa konečne dočkala dňa, kedy odchádzame. Ja to neberiem až tak vážne. Nie že by som sa netešila, práve že sa teším a moc, ale stále mi je ľúto, že s nami nejde Šimon. Snáď nič nevyvedie.

,,Konečne!" skríkla Sára, keď pán šofér naštartoval autobus a my sme sa pohli.

,,Čaká nás dlhá cesta, žiaci! Dúfam, že ju všetci zvládneme v najlepšom poriadku. Najbližšia zastávka je o približne tri hodiny. Skôr nezastavíme, takže pite a jedzte, tak aby ste nemuseli ísť na záchod. Ak bude niekomu zle, nech príde sem k nám." zahlásila a posadila sa naspäť na svoje miesto.

,,Ja sa tak teším! Ááá!" pišťala Sára.

,,Ukľudni sa." zasmiala som sa. Porobili sme si pár fotiek, na ktorých sme sa neskôr dosť nasmiali.

,,Ty máš nutellu? Mňam! Daj ju sem!" v Chuckovych rukách som zbadala nutellu a hneď mu ju aj zobrala. Nutellu milujem!

,,Neprežer sa! Bude ti zle a kvôli tebe nebudeme zastavovať!" upozornila ma Sára. Kývla som rukou a s chuťou sa pustila do nutelly.

,,Mňam!" rozplývala som sa.

,,Daj ju už sem! To máme na celý dnešný deň! Šetri!" vzal si ju naspäť Chuck a zbalil do ruksaku. Zamračila som sa naňho a zahrala, že som urazená.

,,Poďme si spievať!" veselo navrhla Sára.

,,Čo si chceš spievať? Kukulienku?" zasmial sa Samo.

,,Napríklad. Tak poďme. Tri, dva, jedna." odrátavala Sára. všetci sme na ňu pozerali prekvapeným výrazom, či to myslí vážne. No keď začala spievať prvé slová Kukulienky na celý autobus pridali sme sa aj my.

,,Keď tá tuhá zima bóla! Ajajaj, kukuku, sedela som na buku! Ajajaj, kukuku, sedela som na buku! Sédela som na tom dúbe, kde Jáničko drevo rúbe! Ajajaj, kukuku, sedela som na buku..." veselo sme kričali na celý autobus. Väčšina na nás pozerala ako na idiotov, niektorí sa smiali a natáčali si nás a dokonca sa niektorí aj pridali.

,,Super! teraz poďme, keď si šťastný, tliedkaj rukami!" skríkla Sára. Všetci sme ju poslúchli a začali spievať. Možno aj polhodinu sme prespievali detskými pesničkami. Neskôr nastalo ticho, no v zadnej časti, kde sme boli my, ani zďaleka! Stále sme sa smiali a rozprávali. Sem-tam nám aj vynadali, že máme byť tichšie, lebo chcú spať alebo počúvať hudbu na slúchatkách.

,,Poďme hrať fľašu." navrhla nadšená Sára.

,,Kde chceš hrať fľašu? Tu na sedačke a v rade?" zasmial sa Peťo.

,,Hm..Poznáte hru Nikdy som...?" spýtal sa Chuck.

,,Hej!" so Sárou sme prikývli.

,,Ja nie!" zahlásil Samo.

,,Ani ja." pridal sa Peťo.

,,Tak vám ju vysvetlím. Ide o to, že máš si dáš takto ruku pred seba s vystretými prstami. Pôjdeme po rade a každý povie napríklad, že nikdy som nefajčil, hej? A ten kto fajčil, tak si dá prst dole. Potom pôjde ďalší a tiež niečo povie a tí čo to spravili si dajú prst dole. Ten kto bude mať všetky prsty dole ako prvý vlastne prehral a je to taký ako keby rebel, hej? A ten čo ako posledný si dá všetky prsty dole je najväčší slušňáčik, chápete?" vysvetľoval Chuck. Chalani prikývli.

,,Tak poďme hrať." zvolala som.

,,Začnem. Nikdy som nebral drogu." povedal Samo. Nikto nedal prst dolu okrem Chucka. Prekvapene som naňho zahľadela.

,,Ty si bral drogy?" spýtal sa ho Peťo.

,,Hej..Vy nie?" zostal prekvapený.

,,No nie..." priznali sme.

,,Ja ešte keď som mal štrnásť sa mi zdá. Bol som vonku a kamarát mi ponúkol marišku a tak som si dal...Mal som aj viackrát, ale nie som na tom závislý." hovoril.

,,Poďme ďalej! Ideš Sára."

,,Dobre, tak. Nikdy som nefajčila." povedala a zároveň dala aj prst dole ako aj všetci ostatní okrem mňa.

,,Ty si ešte neskúsila ani cigaretu?" ostali prekvapení.

,,Nie...Nevedela som, že vy hej!" priznala som. Naozaj som nikdy nefajčila, ani som nechcela. Neláka ma to a nechcem si poškodiť pľúca...Prekvapilo ma, že Sára už fajčila. O chalanoch som to aj tušila, veď sú chalani, ale Sára?

,,Prečo si mi nepovedala, že si fajčila?" pozrela som na ňu.

,,Na čo? Bolo to len dvakrát asi...A už pred rokom." kývla rukou.

,,Aj tak a kde vlastne?" vyzvedala som.

,,Cez leto na chate s kamarátmi..."

,,Dobre, idem! Takže...Nikdy som...hm...nespal s opačným pohlavím..." trepla som prvé čo ma napadlo. Skoro všetci dali prst dole, až na Chucka.

,,Čože? Ty ešte nie?" skríkli sme všetci.

,,Nie..." začervenal sa.

,,Ako to? Však si mal frajerku..." hovoril Peťo.

,,To hej, ale nespal som s ňou. A bolo to dávno čo som ju mal...Odvtedy som babu nemal." priznal.

,,To sme nikto nečakali...Takže si ešte panic...Wow." neveril Peťo.

,,Dobre! Prestaňte, poďme ďalej. Idem!" povedal Chuck.

,,Nikdy som nepodviedol partnera." zahlásil. Samozrejme Chuck, prst dole nedal a ani ja so Sárou a Peťom, no Samo áno.

,,Ty si podviedol Miu? Kedy? A s kým?" vychrlili sme naňho.

,,Asi pred mesiacom. Bol som na ňu naštvaný, pretože som mal podozrenie, že aj ona mňa a tak som sa opil a podviedol ju s nejakou babou v bare...Nevie o tom a dúfam, že to tak aj ostane...Potom som, samozrejme zistil, že ma nepodviedla." priznal sa.

,,Wow! Neboj. Ostane to medzi nami." ubezpečili sme ho. Ešte dlhú dobu sme hrali túto hru, až som nakoniec ostala len ja s jedným prstom. Takže som najslušnejšia a Chuck rebelko...Sem-tam sme sa aj nasmiali a podozvedali dosť zaujímavé veci.

,,Inač ako je na tom Jakub s tou nohou?" spýtala som sa chalanov.

,,Tak stále to má zlomené...Ale tento týždeň by mal ísť už do školy, no škoda, že nemohol ísť kvôli tomu sem..."

,,To teda je škola. Čo porobí futbal, vidíte?"

Jakub si pred týždňom zlomil na futbale nohu. Tak sa tešil do Paríža, no nakoniec ani nemôže ísť. Bolo mu to dosť ľúto, to bolo vidno...Aj nám všetkým to bolo ľúto.

,,O pár minút je zastávka, tak pozobúdzajte ostatných, nech sa idú vyvetrať a na záchod." skríkla učiteľka. Potešila som sa, pretože mi už trebalo na záchod.

,,Chuck! Čo tak naňho kukáš?" drgla som do Chucka, ktorý pozeral na nejakého chalana. Stáli sme v radoch na záchody, ktoré išli dosť pomalým tempom a ja som myslela, že sa pocikám.

,,,Ehm..Nič, len mi prišiel povedomý..."začervenal sa a zrak od neho odvrátil. Prikývla som a posunula sa o jedno miesto dopredu.

Aloha! Ďalšia časť je za nami! Je taká trochu nezáživná, no ďalej sa to už rozbehne :) Sľubujem! :) Poteší ma každý komentár aj vote :)

PS: Spravila som aj ja súťaž o najlepší príbeh :) Budem rada ak sa zapojíte aj vy a nominujete naj príbehy alebo aj vaše :) Súťaž nájdete na mojom profile :)

Mám vás rada :)

Honey202