9.kapitola

1.6K 122 7
                                    

Stál tam a v rukách držal ruže.

,,Preboha, Šimon! To..to čo je?" koktala som a neverila vlastným očiam.

,,Prepáč, Gabi. Prepáč mi to. Odteraz ťa poslúcham, sľubujem." nahodil prosiaci výraz. Neodolala som a vrhla sa naňho. Poriadne som ho vyobjímala a vybozkávala.

,,Nehnevám sa! Už po tej esemeske som sa nehnevala, len som ťa chcela nechať potrápiť. Na teba sa nedá dlho hnevať! Bože...Ľúbim ťa." pobozkala som ho.

,,Ty potvora! Aj ja teba..." usmial sa a podal mi do rúk ruže.

,,Sú krásne..." privoňala som si k nim. Našla som vázu a napustila do nej vodu. Ruže som do nej vložila a uložila do izby na zem.

,,Kde je Adam?"

,,Niekam šli s Naty...Už je zdravý, očividne." zasmiala som sa. Do rúk som vzala notebook, ležiaci na stole, a zapla ho.

,,Čo si pozrieme?" spýtala som sa Šimona.

,,Nechám to na teba." dal mi pusu.

,,Nie! Ja neviem, vyber ty. Na." podala som mu zapnutý notebook. Šimon si vzdychol, no poslúchol ma. Bodaj by nie! Niečo naťukal do notebooku. Chcela som sa nechať prekvapiť a preto som ho nesledovala a venovala sa svojmu mobilu.

,,Už to je, poď." ďugol do mňa a ja som hneď spestrila pozornosť na obrazovku.

,,Čo to je?"

,,Nechaj sa prekvapiť!" zaškeril sa. Hlavu som si oprela o jeho rameno a zaujato sledovala obrazovku, na ktorej sa objavil názov Iron man.

,,Iron man?" zamračila som sa a pozrela na Šimona.

,,Hej. Povedala si, že mám vybrať ja. Tak som vybral a pššt! Sleduj." na pery mi priložil svoj ukazovák a ja som radšej stíchla.

O mesiac neskôr...

,,Mám cestovnú horúčku, Gabi! Vôbec neviem, čo si zbaliť ešte...Ach! Ale tak strašne sa teším!" vrieskala Sára. Práve sme v jej izbe a ona sa nervačí a zároveň raduje. Zajtra ideme konečne do Paríža. Ja som sa balila už týždeň pred odchodom, čiže teraz mám už všetko dobalené, narozdiel od Sáry. Tá si všetko necháva na poslednú chvíľu a potom len stresuje...

,,Gabriela! Pomôž mi!" skríkla.

,,Bože môj... No tak máš tričká?" prikývla.

,,Nohavice, šortky, mikinu, sveter, nejaké šaty, tenisky, šlapky, bundu, ponožky, podprsenky, nohavičky..." rozmýšľala som. Sára stále prikyvovala.

,,Veď všetko máš!" povedala som.

,,Aj tak mám stále pocit, že nemám všetko." zamyslela sa.

,,Nabíjačku mám, knihu tiež, sluchatka tiež..." mrmlala si.

,,Dobre, Sára, máš všetko, tak poďme za Šimonom a Paťom, pohni!" popohnala som ju. Zazipsovala si svoj kufor a zišli sme dolu do predsiene, kde sme sa obuli.

,,Už ideme, kde ste?" zavolala Paťovi.

,,Dobre, čakajte nás." zložila.

,,Čo, už sú tam?" spýtala som sa jej, keď sme vyšli z jej domu.

,,Hej! Už nás čakajú. Máme si pohnúť, lebo o chvíľu o začína."

,,Tak poď!" schmatla som ju za rukáv mikiny a začali sme utekať smerom ku kinu.

Celé udychčané sme zastali pred kinom, kde nás netrpezlivo už čakali Šimon s Paťom. Každá sme pobozkali toho svojho a vošli do kina. Chalani už mali kúpené lístky a tak sme šli rovno do haly číslo 5. Potichu sme vyšli až k poslednému radu a umiestnili sa na svoje sedadlá. Ja vedľa Šimona a z druhej strany Sára, vedľa ktorej bol Paťo. veľká obrazovka sa zrazu rozsvietila a začali reklamy, trvajúce desať minút. Ako inak! Šimon ma chytil za ruku a usmial sa na mňa. Vlepila som mu pusu a ďalej svoj pohľad venovala veľkej obrazovke, na ktorej už končila posledná reklama a začal konečne film.

LOVE YOU 2Where stories live. Discover now