LOVE YOU 2

11.kapitola

Cesta ubehla pomerne rýchlo. Čakala som dlhšie, ale to bude tým, že sme asi trištvrte cesty prespali a potom prerozprávali. 

Keď sme konečne zastavili pred obrovským hotelom, kde budeme najbližších 7 dní ubytovaní, skoro som odpadla. Ja som vážne v Paríži! Nemohla som tomu uveriť...Bola som taká šťastná, že sa mi splnil sen...

Všetci sme radostne vystúpili z autobusu, vzali svoje batožiny a premiestnili sa do hotela. Bola tam rozľahlá čakacia miestnosť, recepcia, za ktorou sedela mladá recepčná. Milo sa na nás všetkých usmiala. Učiteľka k nej podišla a začala sa s ňou o niečom rozprávať. Recepčná jej podala nejaký papier a kľúče od izieb.

,,Takže! Na izbe číslo 245 budú Hansová, Darlinská, Gromanová a Rotáľová!" započuli sme naše mená a Sára vzala kľúče od učiteľky. Prešli sme aj s dvoma babami s vyššieho ročníka na druhé poschodie a hľadali našu izbu.

,,239,241,243 a tu je! 245!" skríkla Sára a okamžite odomkla dvere. Všetky sme sa natrepali do izby, ktorá sa delila na ďalšie dve.

,,My sme tu, takže vy máte tamtú, dobré?" povedala nám jedna baba. Neviem ako sa volala, pretože som ešte nemala tú možnosť sa s ňou porozprávať. So Sárou sme prikývli a presunuli sa do tej našej. Bola taká menšia, útulná. Boli tam dve postele, každá pri inej stene, jedna skriňa, dva nočné stolíky, nejaké tie poličky a dve kreslá...Celkom slušná izba. Aj tak v nej moc času asi nestrávime, keďže máme len týždeň na spoznanie Paríža...

,,Je to tu úžasné!" vzdychla Sára s úsmevom od ucha k uchu.

,,A to si ešte nič nevidela!" zasmiala som sa a sadla si na svoju posteľ.

,,Už sa teším, keď pôjdeme k Ajfelovke( schválne napísané) a budeme sa prechádzať po Šanc Elizé...Ach!" tešila sa Sára a ja s ňou tiež. Niekto nám zaklopal dvere a vzápätí sa v nich objavili chalani.

,,Poďte ďalej!" pozvala som ich.

,,Kde máte izbu?" spýtala sa Sára.

,, Asi dve izby od vás...Je to 249." povedal Samo.

,,Super! A ste len vy traja?"

,,Hej, našťastie." uškrnul sa Chuck.

,,Inač! O päť minút máme byť dolu...Vraj pôjdeme na menšiu prechádzku a potom sa vrátime a môžeme sa vybaliť a tak..."

,,Tak poďme už teraz." povedala som a išli sme.

*****************************

Prechádzka po okolí nášho hotela bola skvelá! Bola už tma a všade svietili lampy. Neboli sme priamo v meste, ale len tu na okolí, no aj tak je to tu nádherné! Porobili sme si pár fotiek a zastavili sme sa aj v Starbucks. Tak dlho som v ňom nebola, naposledy asi v Prahe pred rokom...Vzala som si horúcu čokoládu, zatiaľ čo ostatní rôzne druhy káv... Pohárik som si samozrejme nechala a vystavím si ho na izbe na poličku. Po asi polhodinovej prechádzke sme sa vrátili naspäť a prišli sme rovno na večeru. Celkom dobre tu varia, lepšie ako u nás v škole...

,,Baby! teraz ideme do spŕch my a potom môžete vy, dobre?" prišli nám oznámiť naše spolubývajúce. Prikývli sme a ďalej sa venovali svojim mobilom. Písala som mame esemesku, že nám je fajn, je to tu nádherné a zatiaľ ma žiadny Francúz neobťažoval.

Tak to sme radi, že sa ti páči...Hneď by sme išli za tebou, no naše pracovné povinnosti nám to nedovoľujú... Pozdravuje ťa Natálka s Adamom. Dnes spí u nás a akurát spolu hráme Activity. Presvedčili nás a tak sa zabávame. Tak si to tam uži a zajtra sa ozvi. Ľúbim ťa. Mama

Nechápem na čo sa podpisuje do esemesky, keď mám jej číslo uložené...No nevadí. Vidím, že tam bezo mňa dobre zabávajú. Blikla mi správa od Šimona.

Ahoj láska ♥ Dúfam, že ste dorazili zdraví a šťastní...Tak rád by som bol pri tebe...Drž mi palce na turnaji, dúfam, že sa nám pošťastí :) Užite si to tam všetci a pozdravuj ♥ Určite mi pošli aj nejaké fotky. Milujem ťa ♥

Jááj! tak mi chýba. Najradšej by som ho hneď teraz vyobjímala a vybozkávala. 

Ahoj Šišino ♥ Samozrejme, že sme dorazili šťastní a zdraví. Držím ti všetky palčeky a verím ti. Pozdravy určite odovzdám a verím, že aj oni pozdravujú, ako inak! Dnes sme boli na nočnej prechádzke Parížom a posielam aj fotky... Chýbaš. Ľúbim.

Fotky prišli, vyzerá to tam vážne pekne, hneď by som šiel...Zajtra si napíšeme. Dobrú nocku ♥

Na mojich perách sa objavil úsmev a mobil som zhasla.

,,Píšeš si s Paťom?" spýtala som sa Sáry, ktorá sa tiež usmievala do mobilu.

,,Hej, hej... Pozdravuje všetkých a máme si to užiť." zhasla mobil.

,,Aj Šimon pozdravuje. Ach! tak sa teším na zajtrajší výlet do mesta! Nemôžem sa dočkať!"

,,Kúpeľňa je voľná." zakričala na nás baba s turbanom na hlave.

,,Idem prvá!" rýchlo som skríkla a ihneď si vzala osušku s pyžamom.

,,No dobre..." prekrútila očami Sára.

**************************

,,Teraz pôjdeme všetci spoločne hore na vežu a potom si dáme rozchod na také dve hodiny!" oznámila nám učiteľka. Výťahom sme vyšli až úplne hore na Eifellovu vežu. Takmer som odpadla od úžasu! Nádherný výhľad na nádherný Paríž! Spravili sme minimálne milión fotiek. Neskutočne nádherne. Ale veď za tú cenu za ten výťah...Normálne chceli desať eur za výťah hore! Aspoň vieme ako si zarábajú. Konečne nám dala učiteľka rozchod. Samozrejme, sme šli my piati spolu. Ešte sme si porobili pár fotiek na trávniku pred vežou a potom sme mohli vyraziť obkukať všetko naokolo. Obdivovali sme obchody, ktoré sa tu nachádzali a hlavne aj ceny! Vypočuli sme si aj hádku dvoch manželov. Veľmi nás to zaujalo, pretože celé to bolo veľmi vtipné a tá francúzština! No, och! Milujem francúzsky jazyk, aj keď sa ho neučím... Ale príde mi strašne krásny. Ľudia na nás pozerali ako na bláznov, keď sme ich pozorovali pri rozhovoru... Dokonca sme sa dokázali aj dorozumieť po francúzsky, aj keď rukami nohami, ale pochopili nás...

,,Aha! Po'dme sa s ním odfotiť!" nadšene vykríkla Sára. Prstom ukazovala na pána celého zmaľovaného a pravdepodobne robil mimické divadlo. Súhlasili sme a už sme sa narhunuli k nemu.

,,Ehm...Foto..." povedala Sára, na čo sme sa všetci rozosmiali. Ujo však pochopil a veľmi rád sa s nami odfotil. Poprosili sme okoloidúcu pani, či by nám nespravila fotku. Aspoň, že foto je medzinárodné slovo a každý tomu pochopil... Ujovi sme poďakovali a zasmiali sa.

Celé dve hodiny sme pochodili, až mi takmer nohy odpadli. Konečne sme došli na izbu a zvalili sa na posteľ. No ten skvelý pocit nám moc dlho nedopriali a hneď nás volali na obed. Poobede máme vraj chvíľu siestu, no potom ideme na ďalší výlet.

Aloha! Viem, že táto časť je nudná, no mám nápady a dosť, no neviem sa k ním voľajako dostať...Tento príbeh aj menej často pridávam za čo sa vám ospravedlňujem a dokonca som ho už chcela aj zmazať, no stále verím, že niekto ho číta :) Bola by som rada, keby ste okomentovali, tí čo ho čítate a či mám písať ďalej alebo nie :) Budem rada :)

Mám vás rada :)

Honey202