Sladké sny

I'll never let you down

Zlatíčka moje, moji temní Angels. Som tu pre vás s novou časťou. Ďakujem vám strašne moc za povzbudivé komenty. Táto story je strašne blízka môjmu srdcu (čo za sentimentálne keci to zo mňa lezie??) takže ma teší, že má svojich verných čitateľov. Enjoy ♥ Vaša Liliht *

Vošli sme vchodom do haly. Tess sa pozrela na hodinky a zamierila do klubovne.

"Každú chvíľu by sa mal prebrať. Woodsová vravela, že bol v zlom stave a má vraj podobné problémy ako ty. Ktovie, čo tým myslela." V klubovni boli Tanner s Paulom a Ann.

"Kde sú ostatní?" Spýtala som sa ich, keď sme vošli.

"Lena sa balí, dnes odchádza. A ostatní sú zalezení u seba."

"Idem si odložiť veci a prídem." Povedala som Tess a odišla. V izbe som sa opláchla a prezliekla. Keď som vyšla na chodbu, počula som ich rozprávať sa. Zrejme už sa ten nový prebral.

Pridala som do kroku a prešla veľkými dverami. Na gauči sedel s chalanmi tmavovlasý mladík. Nemohla som si pomôcť, zdal sa mi povedomí. Ale odkiaľ?

"Bilie." Vyriekla Tess, keď ma zbadala. Mladík sa v momente obrátil a mne sa zastavilo srdce. Uprel na mňa modré oči a zopakoval moje meno.

"Bilie?" Vstal a hľadel na môj prekvapený výraz.

"Dean?" Vydýchla som a rozbehla sa k nemu. Vrhla som sa mu do náručia a tuho ho objala. Zovretie mi opätoval, až ma to skoro bolelo. Ale nebránila som sa, nemohla som uveriť, že je pri mne. Vari to bol zasa len sen? Zdalo sa mi to všetko?

Zaboril mi tvár do vlasov a stisol ma ešte pevnejšie než sa odo mňa odtiahol. "Bilie." Zašepkal mi a potom na mňa pozrel. Až teraz som si uvedomila ako vyzerá. Bol veľmi chudý, pokožku mal sivú, kruhy pod očami. Slabý a umorený. Telo samú modrinu.

"Pane Bože." Prešla som dlaňami po jeho rukách. "Čo sa ti stalo?"

"Ten ma doriadil, čo?" Slabo sa usmial, pohladil ma po líci a potom znova objal. Nerozumela som tomu, čo povedal ale momentálne som to neriešila. Spojila som ruky za jeho chrbtom a položila hlavu na jeho rameno. Musela som sa uštipnúť aby som verila, že sa mi to nezdá. Vtom som začula Tess.

"To je Dean? Ten Dean?" Odtiahla som sa od neho a pozrela na ňu. Takmer som mala slzy v očiach. Len som prikývla a ona sa na mňa široko usmiala. Trochu som sa rozpamätala a roztraseným hlasom sa ho spýtala:

"Čo tu vlastne robíš?" Odpovedala mi miesto neho Woodsová.

"Všetko vám iste rád povie, len mu to tu ukážem. Poďte prosím za mnou pán Morgan." Zostala som stáť na mieste a Dean vykročil k nej. Pomaly mi pustil ruku a odišiel. Otočila som sa k Tess so širokým úsmevom a ona ma chytila za ruky.

"Neviem ako je to možné, že je tu ale ...No proste je to bomba." Opätovala mi úsmev a ja som s ňou musela súhlasiť.

"O čo tu ide? Vy sa poznáte?" Spýtal sa ma Tanner. Odpovedala mu Tess s milou drzosťou.

"Nemusíš všetko vedieť." Potom ma odtiahla ku mne do izby a zavrela dvere.

"Hoď na seba niečo krajšie. Zrejme si nečakala takúto návštevu." Pousmiala som sa a postavila som sa ku skrini.

"Videl ma už v horších situáciách, väčšinou na zemi a v špine. Takže myslím, že to čo mám teraz vôbec nie je zlé."

"Ale môže to byť aj lepšie." Veselo dodala Tess a ja som jej nechala voľnú ruku na výber oblečenia. Skoro všetky veci boli čierne, na čo spočiatku Tess frflala ale nakoniec vybrala, čo sa jej páčilo a ja som sa teda šla prezliecť.

Keď som bola hotová ozvalo sa klopanie na dvere. Tess hneď bežala otvoriť a keď Dean vošiel, ona odišla. Pozrel sa na mňa a usmial sa.

"Nemala si predtým niečo iné?"

"Tess ma donútila prezliecť sa." Opätovala som mu úsmev. Stáli sme tam bez pohnutia zopár sekúnd. Potom sa Dean pohol smerom ku mne a ja okamžite k nemu. Znova sme sa objali.

"Nemôžem uveriť, že si naozaj tu." Zašepkala som mu.

"Ani ja nie. Nedúfal som, že ťa niekedy uvidím. A objímem." Keď sa odtiahol pohladila som ho po tvári. Pri pohľade na to v akom bol stave sa mi chcelo plakať. Skoro som sa bála, že mu silnejším dotykom ublížim.

"Ako to, že si tu?"

"Zrejme si rodičia nás oboch mysleli, že sme sa zbláznili. Aspoň tak sa na mňa dívali, keď som im vysvetľoval môj stav." Odpovedal smutne a ja som znova zablúdila pohľadom na jeho modriny.

Nakoniec som to nevydržala, jedna slza sa predrala až na povrch a zmáčala mi líce. Dean mi ju hneď zotrel.

"Čo sa ti stalo?" Vzal ma za ruku a posadili sme sa na posteľ.

"To on. Ten prízrak. Spočiatku som tomu nerozumel, ale prišiel som na to, prečo si v mojich snoch a ja v tvojich." Prekvapene a nedočkavo som na neho hľadela. Sedeli sme oproti sebe a držali sa za ruky.

"Prečo?" Opýtala som sa ho.

"Predtým, než som ťa prvýkrát videl v sne, som mal nehodu. Ležal som v nemocnici a keď som sa prebral, cítil som, že je niečo inak. Zo začiatku sa nič nedialo, ale postupne som začal počuť hlasy. Myslel som, že mi šibe. Akoby som vo svojom tele nebol sám. A postupne to moje telo začalo vzdávať. Nemohol som jesť, poriadne spať. A objavovali sa mi tie modriny. Sami od seba. Potom mi to došlo. Bola to jeho práca. On ma mučil. Za to, že som ti pomáhal." Prikryla som si rukou ústa. Bola som šokovaná a vydesená.

"Kedy...kedy si mal tú nehodu?" Dean sa zamyslel a po chvíli odpovedal.

"Asi mesiac pred prvým snom." Ešte viac som na neho vyvalila oči. To predsa nebolo možné.

"Bilie, čo sa deje?" Pohladil ma po ruke.

"Ten prízrak.... Môj bývalý priateľ, Luke. Chodila som s ním než toto všetko začalo. Raz v noci, keď sme sa vracali z párty sme havarovali. On pri tej nehode zomrel." Dean na mňa uprel nechápavo svoje modré oči.

"Bolo to asi mesiac pred prvým snom. Myslím, že....že on ťa našiel a ...ja neviem. Asi sa s tebou nejako spojil aby sa dostal ku mne."

"Ale prečo by ti ubližoval ak bol tvoj priateľ?" Po líci mi stiekla ďalšia slza.

"Lebo ja som riadila to auto, keď sme havarovali. Ja som ho zabila. Asi sa mi chcel pomstiť. A keď si mi pomáhal, tak robil všetko preto aby ťa zastavil." Po tejto vete a ďalšom pohľade na Deanovo zúbožené telo som sa rozvzlykala a on si ma privinul k sebe. Pevne som ho objala, zatvorila oči a priala si aby táto nočná mora skončila. Dean ma pohladil po vlasoch a zašepkal.

"Myslím, že viem čo by nám mohlo pomôcť."