Sladké sny

Goodbye Agony

Nová časť tejto story. Enjoy. Vaša Lil *

"Ako ho chceš premôcť? Spýtala som sa Deana, keď sme večer sedeli v záhrade.

"Pamätáš si ten posledný sen? Keď som mal v rukách tú lebku? Bola jeho." Odtiahla som sa od neho a prekvapene mu pozrela do očí.

"Čože?"

"Keď som sa dostal z tej truhly a on ťa ťahal preč, zbadal som na tom cintoríne jeden hrob. Vyzeralo to ako keby svietil. Okolo neho sa ťahala červená hmla." Zmätene som potriasla hlavou.

"Ja som tam žiadny taký nevidela."

"Pretože si ani nemohla. Aj predo mnou sa ho snažil skryť, ale nemohol. V tých snoch bol v mojej mysli a ja v jeho. Preto som ťa dokázal nájsť, on mi povedal, kde ťa nájdem. Nechtiac mi prezradil aj svoju slabinu. Keď som zbadal ten náhrobok bez mena, niečo mi šepkalo, že to má s ním spojitosť. Bolo to jeho telo. Nie ozajstné. Ale v tom sne, alebo kde sme to vlastne boli." Až po chvíli som sa zmohla na odpoveď.

"Takže, ...ty si videl v každom sne kde som?"

"Ako som ti vravel už predtým, cítil som ťa. Vďaka nemu. Videl som to čo on, to kde bol."

"Tá lebka čo si držal bola teda jeho. Ale čo s ňou? Prečo ma pustil, keď si ju mal v rukách?" Smutne pokrútil hlavou a chytil ma za ruku.

"Neviem. Ale prídeme na to."

"Skôr než nás zabije?"

"Nehovor tak."

"Možno by bolo lepšie, keby som tam s ním zostala. Proste keď si po mňa príde pôjdem s ním a..." Dean mi zovrel ruku silnejšie a pozrel mi do očí.

"To nemôžeš myslieť vážne. Bee..." V kútiku som mu zazrela slzu. Pohladila som ho po tvári a potom oči zvlhli aj mne.

"Ja už neviem, čo mám robiť. Už je mi jedno, čo so mnou bude. Spravím hocičo, len aby ťa nechal na pokoji. Aby ti už neubližoval. Mučí ma, keď ťa takto vidím." Chytil mi tvár do dlaní aby som mu pozerala do očí. Palcom mi zotrel slzu.

"Nedovolím ti to. Keby sa ti niečo stalo....Vyriešime to. Na niečo prídeme, len to prosím ťa nevzdávaj. Prosím." Prikývla som a zahryzla si do pery. Slzy mi stekali po lícach a srdce mi zvieralo. Dean ma jemne pobozkal a ja som sa snažila nemyslieť na  to, akú bolesť mu práve spôsobuje Luke.  Vzala som ho za ruku a vrátili sme sa dnu.

Noc sa blížila. Ležala som v posteli a čakala na spánok.  Upadala som do tmy a ocitla som sa na prašnej zemi. V špine. Kým som zaostrila pohľad ani som sa nepohla. Keď však moje oči zbadali, kde som, blesku rýchle som sa postavila na nohy a odstúpila ďalej. Na mieste kde som sedela bola veľká červená škvrna. Krv. Zdesene som zakričala do tmy Deanovo meno. Žiadna odpoveď. Obišla som kaluž pred sebou a opatrne sa posúvala ďalej. Hmla sa predo mnou rozostupovala, až som prišla na cestu. Z oboch strán som videla vysoké stromy. Hustý les pôsobil desivo. Cestu osvetľovalo slabé svetlo. Pomaly som vykročila bližšie k svetlu. Zdalo sa mi, že idem dlho a že cesta nemá konca. Nikde nič, len ten prekliaty les. A potom som to zazrela. Predo mnou sa objavilo auto. Teda skôr vrak auta. Bolo prázdne a dymilo. Kapota bola skrčená a sklo rozbité. Zastala som kúsok od neho. Nemo som hľadela na ten výjav a potom som začula chrapot. Ten ktorý sa ozýval vždy keď bol na blízku Luke. Trhane som sa otáčala a bola som pripravená bežať preč len čo ho zazriem. Znova som zakričala Deanovo meno. Kde si?

Obrátila som sa k autu a zbadala ako sa ku mne z lesa plazí nejaká silueta. Bola som paralyzovaná. Znova. Znova mi to urobil. Uväznil ma na mieste. Prízrak sa ťahal po zemi, keď sa dostal bližšie až na svetlo, zdesene som vykríkla. Lukovo telo bolo doráňané. Posúval sa len jednou rukou, nohy ťahal nevládne za sebou. Druhú ruku mal celú od krvi. Zelené oči mu žiarili nenávisťou a zlovestne sa na mňa škeril.

"Pozri sa, čo si mi urobila. Len sa dobre pozri." Pridusene mi povedal a usmial sa. Po tvári mu stekala krv, chcela som odvrátiť zrak, otočila som hlavu na bok, keď v tom som pocítila dotyk na nohách. V sekunde bol pri mne a držal ma za členky.

"Pozri sa, Bilie. Pozri sa na mňa!" Zareval chrapľavo a ja som zatvorila oči.  Jeho prsty sa mi zaryli do lýtka, posúval sa hore. Zovrela som päste od bolesti a modlila sa aby sa tam rýchlo objavil Dean. On však neprichádzal. Nakoniec ma Luke chytil za ramená a  posledný raz mi povedal:

"Pozri sa na mňa." Pomaly som otočila tvár k nemu a otvorila oči. Stál predo mnou v tom čiernom plášti, ktorý ho celého zakrýval.

"Prečo si mi to urobila? Prečo?" Zatriasol mnou. Celým telom mi prešiel chlad.

"Nechcela som. Mrzí ma, čo sa ti stalo." Jeho pohľad sa trocha zjemnil aj stisk povolil.

"Zostaň tu so mnou." Prekvapene som na neho pozrela.

"Čože?" Znova ma zovrel pevnejšie.

"Zostaň. Sľubujem, že už ti neublížim. "  Na malú sekundu som zvažovala odpoveď.

"A čo Dean? Čo urobíš s ním?"

"Nechám ho ísť." Hoci sa snažil, jeho oči ho prezradili. 

"Klameš." Vydýchla som potichu a v ten moment som pocítila jeho ostré nechty v mojich ramenách. Zvrieskla som od bolesti.

"Takže vravíš nie?" Spomenula som si na Deanove slová a rozhodla sa.

"Nie, nikdy tu s tebou nezostanem. Nikdy." Pustil ma a začal sa odo mňa vzďaľovať.

"Aj tak ho nezachrániš. Donútim ťa pozerať sa na jeho smrť. A potom budeš na rade ty." Zaznel do ticha jeho nenávistný hlas. Ja som klesla na kolená a rozplakala sa.  

Dean, kde si?