Sladké sny

New Year's Day

Nová kapitolka. Obávam sa, že sa blížime ku koncu vážení :) Uvidím ešte na koľko častí mi to vydá. Každopádne si ju užite, dúfam, že sa bude páčiť :) Vaša Lil *

Keď som sa prebrala, vstala som a bežala do Deanovej izby. Práve sedel na posteli a hneď na mňa uprel svoje oči. Nahnevane a s obavou som zatvorila dvere a potichu sa ho spýtala: 

"Kde si bol?" Sadla som si k nemu a založila si ruky na prsiach. Pozrel na mňa, v mesačnom svite mu zažiarili oči.

"Bol som na cintoríne." Zdvihla som obočie a troška sa upokojila.

"Prečo? Čakala som ťa, dúfala, že prídeš." Chytil ma za ruku.

"Viem, ale neublížil ti. Vedel som, že ti neublíži. Preto som za tebou neprišiel." Vytiahla som si ruku z jeho dlane a zapozerala sa pred seba.

"Neublížil, ale...vzal ma na miesto tej nehody. Videla som ho. Pred smrťou. Bolo to strašné. On ....pýtal sa ma, či tam s ním zostanem." Dean mlčal, sklonil hlavu, zrejme čakal na moju odpoveď. 

"Neurobila som to." Znova ma chytil za ruku, tentoraz som sa neodtiahla. 

"Bol som pri jeho hrobe. Vzal som jeho telo. Ešte zatiaľ neviem, čo s ním, ale..." Skočila som mu do reči. 

"Nemáme čas. Keď som ho odmietla povedal, že nás zabije. Oboch. Prvého teba aby som to videla na vlastné oči." Roztrasene ma rukou pohladil po tvári a pritisol si ma k sebe. 

 "Dean, tak strašne sa bojím." Zašepkala som no vtedy sa na chodbe zasvietilo a do izby vošla Chloe. 

"Decká, čo sa to tu deje?" Potichu na nás zvýšila hlas.

"Mal nočnú moru. Len som..." Rýchlo som sa snažila vysvetliť situáciu nad čím Chloe len mávla rukou. 

"To je jedno, choď späť do izby." Čakala pri otvorených dverách, bez slova som sa postavila a vrátila sa k sebe. 

Na druhý deň sme znova sedeli v záhrade a rozprávali sa. Dokonca som sa zdôverila Tess, no ani ona netušila čo by nám poradila. 

"Čo budeme robiť?" Pozrela som na neho zúfalo.

"Proste počkáme na noc, to jeho telo musí mať s ním nejaké spojenie. Možno ho budeme musieť znova zabiť." Vytreštila som na neho oči.

"Čo? O čom to hovoríš?" 

"Ako sa ho inak zbavíme? Prízrak nezničíme, ale jeho telo áno. Môžeme ho spáliť alebo čo." 

"Myslíš, že nás len tak nechá aby sme ho podpálili? Už raz som ho zabila. Nechcem to vidieť znova." Začala som kričať pri tej spomienke. Hlavu som si dala do dlaní a oprela sa o kolená. Ucítila som Deanovu ruku na mojom chrbte.

"Nebola to tvoja vina." Mykla som sa a znova pozrela na neho.

"Ty si to nevidel. Tú krv a jeho ako sa ku mne plazil. Celý doráňaný a krvavý...." Kričala som keď mi Dean skočil do reči.

"Videl."  

"Čože?"

"Videl som to, ukázal mi to." Dodal ticho so sklonenou hlavou. Ja som na neho len zdesene pozerala.

"A nebola to tvoja vina. Len chce aby si si to myslela, aby ťa presvedčil." 

"Presvedčil o čom?" 

"Aby si tam s ním zostala. A je len jediný spôsob ako by si zostala tam, kde je on." Tušila som, čo si Dean myslí ale predsa len som sa ho roztraseným hlasom spýtala:

"Aký?" Otočil sa ku mne a ticho odpovedal.

"Smrť. On ťa ale zabiť nemôže. Aj keď sa o to snažil. Nie je dosť silný. Preto ma takto ničí, ja zlyhávam a on je silnejší a silnejší. Až nakoniec bude dosť silný aby nás zabil oboch. Ale ešte nie. Viem to. Cítim ho. Preto ťa chcel presvedčiť. Keby si mu povedala, že tam s ním zostaneš, zrejme by od teba chcel aby si spáchala samovraždu." 

"Pane Bože, mlč už, prosím ťa." Objala som ho okolo pása a oprela si hlavu o jeho rameno.

"Mlč. Už na to nechcem myslieť. Ani na neho. V noci to vyriešime ale deň patrí len nám. Nechcem aby nám bral aj tento čas. Chcem tu len byť s tebou, dívať sa na oblohu a zabudnúť. Aspoň na chvíľku. Prosím." Hladil ma po chrbte a dal mi pusu do vlasov. 

Po chvíli mi zašepkal medovým hlasom slová z piesne New Year's Day - We'll keep marching on and on and on, It's New Year's Day, so rise from the ashes!