Sladké sny

Shadows die

A je to tu. Koniec tejto story. Dúfam, že si ho užijete tak ako som si ja užívala jeho písanie. Milujem ten príbeh lebo je temnejší než ostatné ale zároveň tak romantický. Bude mi za ním smutno :) Ďakujem za všetky voty, prečítania a komenty. Ste zlatí. Enjoy. Vaša Lil *

Medzi prstami som cítila prašnú zem, drobné kamienky ma pichali do chodidiel. Sukňa na šatách mi vzadu padala a nechávala na povrchu jemnú stopu. Ruky ma boleli ako som v nich zvierala ťažkú látku svojich šiat. Utekala som do tmavého priestoru pred sebou, ani som nevedela kam bežím. Len som sa snažila utiecť pred ním. Luke. Ten prízrak, ten chlapec, ten mŕtvy chlapec.

Počula som ho za sebou dlhú dobu, ale zrazu ten chrapot prestal. Okolo mňa sa rozliehala len hudba. Otočila som sa navôkol niekoľko krát. Nič. Žiadny pohyb. Nijaký zvuk, okrem mojej hudby.

Vydýchala som sa a spustila sukňu z rúk. V tom sa ozval hrom a okolo mňa v kruhu sa zapálili pochodne. Všetky naraz zbĺkli do zlatočervených plameňov. Obzrela som sa. Medzi dvoma fakľami zabodnutými do zeme sa objavil on. V dlhom čiernom plášti, s kapucňou na hlave na mňa upieral zelené oči. Premkol ma strach. Spomenula som si na to ako ma dnes bozkával, v Deanovom tele. Bolo neuveriteľné, čo som k nemu kedysi cítila. Kedysi. Pri tom, čo som cítila k Deanovi sa to ani nedalo nazvať láskou. Za to, čo nám obom urobil som ho nenávidela.

"Čo odo mňa chceš?" Netušila som, kde je Dean, snažila som sa nejako získať čas. Stále som netušila, čo urobíme potom ale bolo to jediné, čo mi pripadalo v tej chvíli rozumné.

Odpovedal mi len priduseným chrapotom. Chrčal ako besný pes na reťazi. Prechádzal zo strany na stranu. Pomaly a plynulo. Obzeral si ma svojím démonickým pohľadom a napokon prehovoril.

"Povedal som ti, čo chcem. A dostanem to." Zľakla som sa. Čo ak o toto mu ide? Vie, že Dean nás bude sledovať. Vie, že sa sem dostane. Čaká na neho? Aby ho mohol zabiť pred mojimi očami? Je neskoro, nemám ho ako varovať.

Rozhliadla som sa okolo, či ho nezazriem.

"Neboj sa, stihne to. Bude tu včas na celé predstavenie." Dodal a uškrnul sa. Rozbehla som sa proti nemu, zúrivo a nečakane ale on zmizol ako para. Rozplynul sa a znova sa objavil za mnou.

"To ti nepomôže." Otočila som sa a on ma chytil za ruky. Pocítila som na zápästiach jeho ľadový dotyk. Vtedy sa za mnou ozval Deanov hlas.

"Luke!" Zakričal na neho a on ma pustil. Zahľadel sa na neho a odsotil ma za seba tak silno, až som spadla na zem.

"Ideš práve včas." Vtedy som si všimla že Dean za sebou niečo ťahá. V čiernej látke bolo niečo zabalené. Tušila som čo to je.

"Vidím, že si si vzal suvenír." Dean na neho hľadel s nenávisťou, jeho krásne modré oči horeli zlosťou ako ešte nikdy. Na Lukovu poznámku reagoval len ďalším krokom k nám. Pohľadom sa uistil, že som v poriadku a zastavil.

"Je koniec. Spálime tvoje telo a bude po všetkom." Dean sa načiahol za jednou fakľou ale zrazu zavial studený vietor a oheň zhasol.

"To by som nerobil." Zasmial sa Luke a mňa zamrazilo. Naháňal mi hrôzu. Zem sa zatriasla a začala sa trhať. Jemné praskliny okolo nás sa prehĺbili a s hlasným dunením padali do temnoty. Zostali sme na akomsi ostrove, ktorý obklopila prázdnota s červenou hmlou. Vyzeralo to ako keby bolo pod nami samo peklo.

"Myslel si si, že snáď dám do svojho hrobu vlastné telo? Taký hlupák nie som." Zachrapčal Luke a prechádzal sa okolo  nás ako tieň.

"Tak čie je to telo?" Spýtal sa Dean hlasne. Odpoveď mi vrazila nôž do srdca a to sa zastavilo.

"Tvoje, drahý Dean." Dodal prehnane milo Luke a znova sa uškrnul. Jeho zelené oči sa priam chichotali nad tým, že nás oboch dostal.

"Moje?" Neveriacky na mňa pozrel. Urobili sme chybu. Obaja. Mysleli sme si, že môžeme nad ním vyhrať.

"Presne tak. Pozri sa na seba. Vyzeráš dobre, ale to už nie si ty. Len tvoja duša. Tvoje telo je tá zhnitá kopa pod tou plachtou. Už pre mňa nie si problém. Vyhral som." Zasmial sa a otočil sa ku mne.

"A ty moja pekná, budeš teraz sledovať ako tvojho drahého Deana zabijem. Tak dlho som sa na to tešil." Vyhŕkli mi slzy a hrdlo mi zovrelo. Srdce mi vynechávalo údery, nemohla som dýchať. Uprene som pozerala do jeho diabolských očí, ale moju pozornosť zaujalo čosi iné. Dean.

Chvíľu stál bez pohnutia a potom som zbadala ako sa zohol po .....svoje telo. Zdvihol ho na ruky a blížil sa k okraju, za ktorým bola priepasť. Pár krokov od nej mi došlo, čo chce spraviť. Zdesene som vykríkla jeho meno a Luke sa k nemu otočil. Chcel sa rozbehnúť za ním ale zdrapila som ho za plášť. Vedela som, že to musím spraviť. Aj keď mi to, čo sa Dean chystal urobiť trhalo srdce na kusy. Päsťami som zvierala čiernu látku na Lukovom tele a bránila mu v pohybe. To jediné nás mohlo oslobodiť. Nás oboch.

Venoval mi posledný pohľad svojimi krásnymi modrými očami, ktoré som tak milovala. Do ticha sa ozval jeho šepot:

"Let shadows die!" A potom skočil.

Prebrala som sa s hlasným výkrikom, srdce mi stále zvieralo. Navôkol bola tma, v tom ma niekto chytil. Zasvietil malú lampu na stolíku a ja som uvidela jeho tvár. Tmavé vlasy, biela pleť, plné pery a tie nádherné modré oči.

"Dean." Zašepkala som a hodila sa mu okolo krku. Plakala som, slzy nešli zastaviť. Zovrel ma v náručí a zostali sme tak niekoľko minút. Potom som sa odtiahla a pozrela na neho.

"Je preč." Povedal mi ticho a usmial sa.

"Naozaj?" Prikývol a dodal:

"Keď som skočil, prišiel o to čo ho držalo pri živote. Moje telo." Pohladila som ho po vlasoch, pobozkala ho a znova objala. V tom som si uvedomila, že je stále zranený a slabý. Pustila som ho a obzrela si jeho telo.

"Prepáč. Zabudla som." Jemne si ma k sebe pritiahol a pobozkal ma. To chvenie, ktoré som predtým cítila, to ako sa triasol od bolesti, všetko bolo preč. Boli sme tu už len my dvaja. Nikto iný.

O nejaký čas som oslavovala svoje narodeniny. Boli sme v klubovni, decká mi nachystali oslavu. Ale Dean sa niekam vyparil. Netušila som kde je. On oslávil narodeniny pár dní predo mnou ale zostal v centre so mnou. Od tej poslednej nočnej mori sme si boli ešte bližší.

Keď som nakrájala tortu a sadla som si s jedným kúskom na gauč, začula som štekanie. Veľmi dobre som ho poznala. Vstala som a rozbehla sa k dverám ale tie sa rozleteli a predo mnou stál môj milovaný pes, Blue. Tak dlho som ju nevidela, slzy mi vošli do očí keď som videla, že váha či má ku mne ísť. Vystrela som ruku a lákala ju.

"Blue, poď ku mne, zlatíčko. Poď sem." Po chvíli sa nechala presvedčiť a vrhla sa mi do náruče. Vyobjímala som ju a privoňala si k jej srsti. Vrtela chvostom a skákala okolo mňa. Pozrela som do dverí a tam stál Dean. Usmieval sa a pozeral na mňa svojím nebeským pohľadom.

"Prekvapenie Bee, všetko najlepšie." Vstala som a  objala ho. Vzala som ho za ruku a pokynula Blue aby šla za nami. Vyšli sme do záhrady a zastavili sa v tieni pod stromom. Blue šantila okolo nás.  

"Milujem ťa Dean." Povedala som mu keď ma chytil za ruku a pozreli sme si do očí. Videla som v nich všetku tú bolesť ale aj lásku. Jeho telo bolo skoro také ako v mojich snoch. Bol znova v poriadku a bol pri mne, živý a zdravý.

"Milujem ťa Bilie." Zašepkal mi, pritiahol si ma k sebe a spojil naše pery.

Prešli sme si peklom ale to všetko stálo za to, pretože som mala pri sebe svojho anjela.