Sladké sny

Saviour

Zlatíčka moje, je tu pre vás nová časť. Aj keď je vás málo, som strašne vďačná, že ste stále verní tejto story a že ju čítate. Dúfam, že ste spokojní s vývojom deja a že vás nesklamem ani v ďalších častiach :) Vaša vďačná Liliht *

Otočila som sa veľmi pomaly. Pozrela som prízraku do zelených žiarivých očí. To predsa nemohol byť on. Nemohol to byť Luke. Ako? Prečo?

"Luke?" Zopakovala som. Oči mu zaplavil hnev. Zdalo sa mi, že v nich vidím malé žeravé plamienky. Sklonil sa nado mňa a schmatol ma za vlasy. Chytila som mu ruku, teda, tú čiernu kosť čo pripomínala zápästie. Jeho stisk nepoľavil. Donútil ma postaviť sa. Za chrbtom som počula ďalšie údery z vnútra rakvy. Dean bol nažive a chcel mi pomôcť. Určite cítil, že som v nebezpečí. Snažila som sa Lukovi vytrhnúť zo zovretia. Zatlačila som svoje nechty do jeho kože, alebo do toho čo z nej zostalo. Ticho zachrapčal, škrabol ma na ruke a na chvíľu ma pustil. Skrivil ústa, nadvihol hornú peru na pravej strane a pokrčil nos. Pohľad na neho ma desil. Toto nebol ten chalan, do ktorého som sa zaľúbila. Bol to už niekto iný.

Za mnou sa ozvalo ďalšie náhlivé dunenie dreva a krik. Spamätala som sa, odsotila rukami Luka od seba a zvrtla sa k rakve. Dean ma toľkokrát zachránil. Teraz bol rad na mne.

Uchopila som veko truhly a tlačila ho preč. Srdce im zaplavila úľava keď som zbadala tie modré oči. Hneď vzápätí ale moje telo objali ľadové kosti Lukových rúk. Zdvihol ma za pás a ťahal so sebou preč. Pozorovala som Deana, ktorý sa dostával z rakvy v zemi a rozbehol sa za mnou, keď som sa v Lukovom náručí vzďaľovala.

Ocitla som sa zrazu v tmavej kobke. Luke stál predo mnou a chrčal. Pozrela som na neho. Spomenula som si na tie noci, keď ma mučil a ubližoval mi. So slzami v očiach som sa ho spýtala.

"Prečo?" Bez náznaku citu znova pokrčil pery a zavrčal.

"Si moja."

Otvorila som oči a posadila sa. Hľadela som na vydesenú Tess. Ruku som mala opäť krvavú. Rana nebola hlboká ale predsa štípala. Rozplakala som sa a ona ma objala. Stískala som ju a zmáčala jej pyžamo svojimi slzami. Nemala som nikoho, len ju.

"Videla som to. Tvoja ruka. Tá rana sa tam objavila sama od seba. Videla som to." Cítila som, že sa trasie, zrejme sa bála. Vravela, že mi verí ale až teraz som si bola istá, že mi uverila. Keď to videla na vlastné oči. Potom sa rozvzlykala aj ona. Sedeli sme tam v objatí ešte hodnú chvíľu a potom sme si schúlené k sebe ľahli spať.

Na druhý deň som sedela v záhrade a kreslila. V slúchadlách mi znel Saviour od Black Veil Brides a mne sa zatvárali oči. Nakoniec som sa tomu poddala.

Hmla, ktorá ma obklopovala sa rozostupovala. Bola som v malej miestnosti. Všetko tu bolo tmavé a ponuré. Ozýval sa tu Andyho hlas, tá hudba ma upokojovala. Na holých nohách som pocítila chlad. Prízrak, teda Luke sa blížil. Vedela som, že je skoro tesne za mnou. Otočila som k nemu tvár. Natiahol ku mne ruku, keď som začula tvrdý úder a hlas.

"Stoj." Zakričal niekto z druhej strany. Bol to Dean. Môj záchranca, bol tu. Telo mal sivé, špinavé, šaty dotrhané, pohľad na neho mi zastavil srdce. Vystieral pred sebou ruku, v ktorej držal lebku. Obrátila som sa späť k Lukovi, ktorý sa ani nepohol. Nemohol, vedela som to. Videla som to na ňom. Ale prečo?

Zatínal päste a ja som bleskovo vstala a podišla k Deanovi.

"Dean." Šepla som a chytila ho za ruku.

"Blíži sa koniec." Riekol hlbokým hlasom a než stihol niečo dodať, prebralo ma trasenie mojím telom.

Za ramená ma držala Tess a s iskrou v očiach vyhŕkla.

"Priviezli nového. Poď."

Vstala som z lavičky a pobrala sa za svojou kamarátkou. Netušila som aké prekvapenie ma čaká vnútri môjho súčasného domova.