Sladké sny

Die for you

Taaak moji Angels. Dneska to bude riadna romantika tak ma nezabite za tie sladké reči :D Hádam sa vám bude časť páčiť. Enjoy. Vaša Lil *

Sedela som schúlená a pritisnutá k Deanovi na mojej posteli. Zvierala som jeho tričko v rukách ako kliešť. Nemohla som odísť, proste nie. Čakala som na to, kedy do izby vtrhnú rodičia a odvlečú ma preč. Predstavovala som si to ako v mojich snoch, keď ma vláčil po zemi Luke. Škriabala by som nechtami podlahu a kričala Deanovo meno. Nešlo len o odlúčenie od neho. Nechcela som sa vrátiť domov. Mama s otcom sa mi úplne odcudzili, stále som bola na nich naštvaná. Aj teraz neprišli kvôli mne, ale kvôli sebe. Tu som bola doma, s novými kamarátmi, s Tess a hlavne s Deanom.

Nikde som sa necítila tak bezpečne ako v jeho náručí. Hoci bol teraz veľmi chudý a jeho ruky pripomínali suché konáre, jeho dotyk mi dodával istotu. Zdvihla som hlavu a pozrela do jeho modrých očí. Pohladil ma po líci a ja som mu pobozkala dlaň. Vtedy sa ozvalo klopanie a dvere sa otvorili. S nešťastným pohľadom som pozrela na Woodsovú. Vošla rovno dnu a chystala sa niečo povedať, keď som jej skočila do reči.

"Ja sa tam nevrátim. Prosím Vás, ... ja nechcem. Nemôžem." Zovrela som Deanovi ruku a ona si to všimla. Oprela sa o stôl a spojila si ruky akoby sa modlila.

"Chcela som s tebou hovoriť o samote, ale vidím, že Deana sa to týka tiež." Znova som jej nervózne skočila do reči.

"Prosím vás, nenúťte ma ísť preč." Slzy sa mi tisli do očí.

"Prestaň ma prerušovať a neplač." Povedala naoko rozkazovačne a usmiala sa. Nechápala som.

"Tvoji rodičia trvali na tom, že sa vrátiš domov. Ale my sme tu pre vás, nie pre vašich rodičov. Preto som bola celú dobu ticho, chcela som vidieť tvoju reakciu. Keby si sa chcela vrátiť domov, súhlasila by som s ich požiadavkou." Zmätene som na ňu pozerala.

"Asi vám nerozumiem." Nadýchla sa a pokračovala.

"Kým budeš plnoletá, sú za teba zodpovední rodičia. Ale pokiaľ si tu, tak o tom či odídeš alebo zostaneš rozhodujem ja. Takže aby som to skrátila. Tvoji rodičia sú teraz na ceste domov, pretože som ich presvedčila, že pobyt tu ti prospieva. A, že odhadujem, že si ťa tu necháme ešte nejaký čas. Tipujem tak ....mesiac, dva." Zdvihla som obočie v úžase a prekvapení.

"Ale to už budem plnoletá." Vyhŕkla som spýtavo.

"Presne tak." V tej chvíli som vyskočila z postele a objala ju.

"Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem." Sypalo sa zo mňa a Woodsová sa len zasmiala.

"Takú reakciu by som nečakala, keď som ťa tu videla prvýkrát." Usmiala som sa na ňu a potom som sa otočila k Deanovi, ktorý stál kúsok za mnou.

"Nebudem vás už rušiť. O hodinu je večera tak nemeškajte." Vyšla z miestnosti a zavrela za sebou.

Dean sa na mňa široko usmial a ja som sa mu hodila do náruče. Pevne ma objal a potom mi pozrel do očí. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, keď som sa na neho pozerala tak zblízka. Bol ako anjel. Po líci mi stiekla slza a on ju zotrel.

Usmiala som sa na neho keď sa ku mne priblížil a vtisol mi bozk. Vtedy v kaplnke, nás prvý bozk sa mi zdal skutočný. Ten sen bol taký živý. Ale teraz to bolo iné. Moje pocity boli asi tisíckrát silnejšie než vtedy.  Pritisla som sa k nemu a rukami ho pevne objala okolo krku, no on sa odtiahol a bolestne vzdychol.

"Prepáč. Ublížila som ti?" Pozrela som na jeho zúbožený zjav a chytila ho jemne za ruku.

"Ty nie. To on. Cítim ho. Keď som blízko teba, je nepokojnejší."

"Ubližuje ti?" Spýtala som sa hoci odpoveď som tušila.

"Áno. Doteraz to boli len impulzy, chvenie v rukách alebo do nôh. No ten bozk.... akoby mi vrazil do srdca nôž."  Uprela som pohľad na jeho ruku, ktorú držal na hrudi. Videla som v jeho tvári tú bolesť. Znova sa mi zahmlilo pred očami a odstúpila som od neho.

"Bee, neplač, prosím. Neznesiem vidieť ťa tak." Priblížil sa ku mne a ja som ustúpila ešte o krok.

"Nemôžem sa dívať ako ti ubližuje. Preto, že si so mnou." Dean nesúhlasne potriasol hlavou.

"Nie, Bee, ...budem v poriadku." Utrela som si mokré oči a zúfalo na neho pozrela.

"Ako? Pozri sa, čo ti urobil. Ničí ťa. Zabíja. Nemôžem sa na to dívať. Nemôžem." Pristúpil ku mne a pomaly ma chytil za ruku.

"Aj keby ma tvoj bozk stál život, neľutoval by som. Nikdy. Bee...." Oslovil ma a odmlčal sa, pokračoval až po chvíli. "Milujem ťa." 

Urobila som krok k nemu, pobozkala som ho jemne na pery a zašepkala mu tie isté slová.

"Milujem ťa, Dean."

V ten moment som mala pocit, že je všetko dokonalé. Ale blížila sa noc a nás čakala ďalšia skúška.