Sladké sny

Perfect weapon

Zrejme predposledná časť tejto story. Ospravedlňujem sa, že to trvalo pár dní. Užite si ju :) Vaša Lil *

"Čo sa bude diať dnes?" Spýtala som sa Deana, keď sme pozerali s ostatnými film v klubovni. Zrazu sa z obrazovky ozval krik, nejaká žena utekala pred vrahom, ktorý ju práve chytil. Preto ten krik. Vyrušilo ma to ale nezľakla som sa. Dean sa na mňa pozrel svojimi nebeskými očami, v ktorých mal pochopenie. Vedel, že sa bojím. Aj on sa bál.

"Neviem. Pokúsim sa ťa nájsť, zrejme ťa zasa zavolá k sebe. Ak zistím, kde si, pôjdem za tebou aj s jeho telom. Skúsime ho nejako zastaviť. Možno to spálenie, alebo ho hodím zo skaly, neviem." Tá predstava mi prišla komická, usmiala som sa.

"Kde tam vezmeš skaly? Boli sme tam už toľkokrát, nikdy som tam žiadne nevidela. Vlastne tam bola skoro vždy naokolo taká tma, že som nemala ani tušenie kde sme. Okrem tej noci, keď si ma vzal do kaplnky." Pri tej spomienke som ho chytila za ruku a on ma pohladil po palci.

"Urobím hocičo aby som ťa pred ním ochránil." Pozrela som mu do očí a zašepkala:

"Viem." Nahla som sa k nemu a pobozkala ho. Cítila som ako sa mu trasú prsty, keď mi priložil dlaň na líce. Chcela som ho pobozkať znova, ba aj viac než to. Ale nemohla som. Každý dotyk mu spôsoboval bolesť a ja som ho nemohla nechať trpieť. Hoci sa snažil to potláčať, cítila som ako ho to bolí, ako trpí a to mi lámalo srdce na kusy. Vzala som ho za ruku a odviedla k izbe. Ľahli sme si na posteľ v objatí.

"Je tu?" Spýtala som sa potichu, hoci som vedela odpoveď. Hlavu som mala opretú pri jeho srdci a ruku som položila vedľa nej.

"Myslíš, či ho cítim?" Hladil ma po vlasoch a ja som odpovedala "áno".

"Nie." Povedal chrapľavo, sotva som to slovo zachytila.

"Neklam. Viem, že tam je. Cítim ako sa chveješ, keď sa ťa dotknem. Zasa ti ubližuje." Zdvihla som hlavu a pozrela mu do očí. Oprel sa rukami o posteľ a posadil sa. Nič nevravel, založil si ruky na hrudi a uhol pohľadom. Zazrela som ako sa mu zaleskli oči. V kútiku mal slzy.

"Milujem ťa, Dean. A viem, že on to počuje. Počuješ ma? Luke?" Pozrela som Deanovi do očí, hľadela som až za ne, do jeho duše.

"Milujem ťa, preto, čo všetko si pre mňa urobil. Toľko krát si ma zachránil. Riskoval si život. Preto, čo znášaš len aby si mohol byť so mnou. Pre tú bolesť, ktorú pretrpíš, kvôli mne. Si môj anjel." Opierala som sa rukou o posteľ, zvlhnuté oči som upierala do tých jeho nebesky modrých. Hrdlo mi zvieralo, ale chcela som mu to povedať, pre prípad, že... Že by to bolo posledný krát, čo sme sa videli. Nadýchla som sa a zopakovala:

"Bože, tak veľmi ťa milujem, Dean." Neodpovedal mi. Nahol sa ku mne, jednu ruku mi priložil k tvári a pobozkal ma. Druhú som pocítila na svojom páse, pritiahol si ma k sebe a nadýchol sa pred ďalším bozkom. Cítila som jeho roztrasené ruky, chvel sa. Jemne som ho objala okolo krku, aby som mu neublížila ale jeho bozky neboli také nežné ako predtým. Boli vášnivejšie, plné lásky a túžby. Vošla som mu rukou do vlasov, keď sa so mnou začal skláňať. Napokon som ležala na chrbte a on nado mnou. Rukami ma hladil po bokoch a stále mal svoje pery pritisnuté k tým mojim. Jeho štíhle telo ma hrialo a jeho ústa ma pálili. Keď v tom som zbadala, že chvenie prestalo. Jeho ruky sa netriasli. Žiadne impulzy som necítila. Odtisla som ho od seba a pozrela mu do očí. Iskra z nich bola preč, vyzerali prázdne a mne hlavou vírila desivá predstava.

"Luke?" Zašepkala som a čakala na odpoveď. Uškrnul sa a ja som okamžite pochopila. Tie posledné dotyky a bozky boli od neho. Zamrazilo ma na celom tele, pozerala som sa do tváre Deanovi ale práve bol so mnou Luke.

"Dnes budeš moja. Konečne." Zachrapčal a potom sa Deanovo telo zvalilo na posteľ bez známky života. Chytila som mu tvár do dlaní a z očí sa mi hrnuli slzy.

"Dean! Dean! DEAN!" Zúfalo som volala jeho meno a triasla s ním. Po chvíli otvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Chytil sa za srdce a schúlil do klbka. Nariekal a stonal. Len som na neho nemo hľadela, chytila ho za ruku a plakala. Nechty mi zarýval do dlane, ale vydržala som to. Preto všetko čo on kvôli mne vytrpel som musela. Keď sa trochu upokojil, pozreli sme si do očí. Opäť som v nich videla tú iskru, ktorá tam predtým chýbala.

"Si v poriadku?" Vyjachtala som pomedzi plač. Prikývol ale stále som videla bolesť v jeho tvári.

"Som slabší než som myslel. Ale nenechám ho vyhrať." Snažil sa zdvihnúť, podoprela som ho aby si sadol.

"Dean, nesmie mi ťa vziať. Ten moment, keď som myslela, že si preč. Že som ťa stratila..." Pokrútila som protestujúco hlavou.

"Neodídem tak ľahko. Nenechám ťa samu." Priložila som si jeho dlaň k perám a pobozkala ju. To chvenie, vrátilo sa. Upokojovalo ma to. 

V tú noc som neodišla, zostala som pri ňom. Ležala som vedľa neho a cítila vibrácie v našich spojených rukách. Spal pokojne a ja som hľadela na jeho doráňané telo, po líci mi stiekla slza a ja som sa modlila aby to už skončilo. Aby bol pri mne ale v poriadku, zdravý a to najdôležitejšie. Aby to bol len on. A nikto iný.

Keď sa mi konečne do vedomia vkradol spánok, začula som výkrik. Nepatril nám. Poznala som ho. Zaznela hudba, moje podvedomie ju sem prinieslo. "Perfect weapon". Ocitla som sa na tmavej zemi. Okolo mňa bolo zopár stromov, vyschnuté a spráchnivené sa skláňali nad zemou. Mala som na sebe krásne čierne šaty s červenou čipkou, znova som bola bosá. Vlasy mi splývali na plecia, sem tam v nich boli zapletené vrkôčiky. Svetlo bolo tlmené. Obzrela som sa okolo. Tma zakrývala všetko čo bolo ďalej ako tri metre odo mňa. Začula som chrapot. Luke. Trhane som nazerala na všetky strany, potom ten zvuk zaznel znova a ja som sa rozbehla preč. Otočila som hlavu a uvidela bielu hmlu na zemi ako sa ťahá za mnou rýchlejšie a rýchlejšie.

"Dean ponáhľaj sa."  Zdvihla som si nariasenú sukňu do rúk a utekala do temnoty.  Stále jasnejšie som počula slová, ktoré sa ozývali okolo - "We are breathing, while you're sleeping, Go and leave us alone. The liars cheating, our heart beating. Go and now you're on your own".