„Ďalší pán na holenie!“ Skríkla som a nechala som dvere otvorené aby vošiel pacient dnu. Nikto neprichádzal. Išla som do čakárne. Sedel tam kučeraví chlapec.
„Nejdem sa holiť.“
„Irónia ti nič nehovorí.“ Prekrútila som očami a rukou mu naznačila aby vošiel dnu. Zatvorila som dvere.
"Ako sa voláš?"
"Otázky tu kladiem ja, jasné!"
"Pekné meno. Koľko..." uškrnul sa.
"Buď ticho." Hlasno som povedala.
Vybrala som jeho spisy.
"Wow, to je ale kopa." povedala som a vytiahla som zdrap papiera.
"Hm. Psychiatria v Amerike. Psychiatria v Nemecku. Psychiatria v Rusku? Pane bože..." prekrúcala som papiere a čítala z nich. "Psychiatria v Írsku. Psychiatria v Česku. Psychiatria v Bielorusku. Psych... Ty si snáď precestoval celý svet? Som zvedavá aký máš problém."
Odvrátila som oči od papierov a pozrela sa na pacienta. Chmúril sa na mňa. Bol strašne sexy.
"Ako sa voláš?"
"Pozri. Nebudem sa ti tu spovedať. Nikto mi neverí."
"Som iná ako ostatný."
Nastalo ticho.
"Tak povieš mi ako sa voláš?"
Prekrížila som ruky. Odpila som si z frappuccina.
"Aj ja mám rád frappuccino."
"Odpovedz mi ná otázku prosím."
"Akú?"
"Aké máš meno?"
"Pekné."
Toto má už vážne štvalo. Väčšinou štvem pacientov ja. Nie oni mňa.
Zobrala som spisy a v mysli som si čítala. Harry Styles. Narodený 1.2...bla...bla...Životopis ma nezaujíma.
"Tak pozrime sa prečo si precestoval celý svet." Čítala som a zadržiavala som smiech.
"Jé ty si videl ducha?" zasmiala som sa. "Jeden duch ma navštevuje každú noc. Vážne je to skvelý kamarát." S iróniou v hlase som hovorila.
"Prestaň! Nerob si srandu! Vôbec si..." Skríkol ale ja som mu skočila do reči.
"Dobre Harry. Viem ako ťa to trápi. Budem sa robiť že duchovia existujú."
Vybrala som pero a zápisník.
"No takže Harry, koľko máš rokov?"
"19 ty?"
"Po prvé ešte sme si nepotykali a po druhé otázky kladiem ja." prstom som ukazala na seba.
"Prepáčte." Sklonil hlavu a začal sa hrať z nechtami.
"Mám 18." Povedala som a ďalej pokračovala. Nechcem počuť žiadne zbytočne dotazy k môjmu veku.
"Tak Harry prečo si tu?"
Prudko sa nadýchol. Zapla som pero, pripravená písať všetko čo bude rozprávať.
"Louiho môjho kamaráta napadlo ísť do budovy vedľa hotelu."
"Stop. Kto je Loui?"
"Môj kamarát. Vlastne bol. Môj. Kamarát." sklopil hlavu.
"A ako sa volá celým menom a kde býva?"
