Kráčali sme ruka v ruke. Obklopovali nás steny z ktorých siahal chlad. Harry začal rýchlejšie chodiť.
„Kam to ideme?“ Opýtala som sa ako náhle ma potiahol.
„Do suterénu.“
Pár minút sme sa motali po celom prízemí až kým sme nenarazili na biele dvere. Boli špinavé. Na dverách boli rezy. Myslela som si že väčšia zima ako na prízemí už nebude.
„Je mi zima.“ Ťažko sa mi hovorilo pretože sa moje zuby klepali. Celé moje telo sa klepalo. Harry mi podal jeho bundu ktorú mal zbalenú v ruksaku.
„Díki.“ Usmiala som sa. Dala som si jeho bundu na seba. Zabudla som na zimu ako náhle som pocítila jeho pery na tých mojich. Sladko ma pobozkal. Celé moje telo pohltila rozkoš. Práve ľutujem že potrebujem kyslík. Odtiahla som sa od Harryho a prudko sa nadýchla. Harry sa len rozkošne usmial a pohladil ma po líci.
„Videla si už nejakého ducha?“
„No...vlastne áno.“ Povedala som. Hneď sa mi vybavila spomienka na toho chlapa.
„Vážne? A kto to bol? Ako vyzeral?“
„No do tváre som mu nevidela, ale bol to stopercentne chlap. A nemal tričko.“
„A urobil ti niečo?“
„Nie. Len ma hladil po líci ale potom som ho kopla do stehna a utiekla som.“
„Počkať ty si ho kopla?“ Zvedavo sa spýtal.
„Hej. Čo je na tom.“
„Všetci duchovia sú len fikcie! Nemajú kosti ani kožu! Iba Dr. Franklin je človek.“
„Doktor...čo?“ Nechápavo som sa spýtala.
„Chi...“
Rúry nad nami sa začali triasť. Bol to veľký hluk. Jedna po jednej rúre praskali. Vyšiel z nich plyn. Ťažko sa mi dýchalo. Cez všetok plyn som nevidela absolútne nič.
„Harry! Kde si?“
„Poď za mojim hlasom!“ Skríkol. Podľa hlasu som vedela že je blízko. Ale až tak blízko som netušila.
Chytila som ho za ruky a pritiahla som sa k nemu.
„Už ťa držím Harry.“ Spokojne som povedala a moje ruky sa dostali na jeho pás.
„Ešte nie.“
„Čo? Koho potom...“ Svoje ruky som hneď stiahla z tela cudzieho chlapa. Ruky dotyčného znova chytili moje. Snažila som sa vytrhnúť moje ruky z jeho držania. Bol príliš silný.
„Harry!“ Zakričala som. Počula som len úder do tváre. Moje ruky boli oslobodené.
„Poď Harry.“ Potiahla som ho za ruku.
„Harry?“ ozvalo sa zdola. Pozrela som sa smerom dole. Plyn už nebol tak silný ako vtedy.
„Liam?“
***
„Liam si tu dlho musíš vedieť ako sa stadiaľ to dostať!“ Nechápavo hovoril Harry.
Liam si niečo písal na stenu kameňom. Robil štyri čiary a piatou všetky preškrtol.
„Prečo ste tu?“ Opýtal sa Liam a stále niečo písal.
„Prišli sme ťa zachrániť.“ Povedala som.
Liam prudko vstal a položil mi jeho palec na pery. „Pššt.“
Všetci sme stíchli. Počula som zvuk zvieraťa.
„Fúj!“ povedala som. Rukou som si zakryla oči a hlavu skryla do Harryho náručia. Počula som len zvuk prežúvania. Otočila som sa. Liam mal v ústach potkana. Krv mu tiekla z úst. Vyzeralo to odporne.
Hneď ako dojedol namočil si ruku do krvi a začal niečo maľovať na stenu.
„Čo to je?“
„To sú dvere. Cesta von.“
***
„Veď nikám nevedú“ Povedala som a obišla som dvere.
„Treba ich otvoriť.“ Povedal Liam a skúsil si peru.
„Mohli by sme ich otvoriť páčidlami.“
„Vy máte páčidla?“ Vážne sa spýtal Liam.
„Hej. Niekde sme ich dali.“
„Kde?“ Chytil ma za plecia.
„Ehm...V miestnosti z regálmi. Sú tam lieky a medicíny.“
„Poďte za mnou.“ Vyšli sme z miestnosti. Skoro hodinu sme blúdili.
„Neverím mu.“ Zašepkala som Harrymu do ucha.
„Musíš mu veriť pozná to tu lepšie ako my.“ Pošepkal mi do ucha a dal mi pusu na vlasy.
„Je to tu.“ Povedal Liam a otvoril dvere.
„Nie je to tá izba.“ Povedala som mu.
„Momentík.“ Znova zatvoril dvere. Počkal pár sekúnd a znova ich otvoril.
„Nie.“ Znova to bola tá istá izba. „K ničomu to nevedie.“
Liam znova zatvoril dvere. Otvoril ich. „Jé.“ Vyšiel z neho radostný ston. Ako náhle otvoril dvere izba sa zmenila. Boli tam vane. Vošli sme dnu. Liam niečo hľadal na mape. Je to na nič. Pomyslela som si.
Liam zobral do ruky baseballovú pálku. Silno udrel do kachličiek, ktoré ozdobovali stenu. Stále do nich búchal. Pár kachličiek zničil. Vytvoril dieru. Najprv tam skočil Liam. Potom ja a potom Harry. Ocitli sme sa úplne niekde inde. Obzrela som sa po miestnosti a našla páčidla.
„Som unavený mohli by sme tu prespať.“ Povedal Liam a ľahol si na chladnú zem. Ja som si ľahla k Harrymu. Pobozkala som ho na pery.
„Som rád Harry, že si si konečne našiel priateľku a nie štetku na jednu noc.“ Zasmial sa Liam a tým u neho skončil tento deň.
„Čo?Harry?“
