NEXT PART IS HERE! PLEASE COMMENT AND VOTE! THX
"Ešte som o vás nepočula."
"Čo? Vyhrali sme Brit Awards, Kid Choice Awards...Vydali sme dve albumi. Boli sme v X-factore. Musela si o nás už počuť." Smiešnym výrazom sa na mňa pozrel.
"Pozrieme sa do googlu, ok?"
Cesta pokračovala v tichosti. Ježiš to je debil. To je debil. Nečudujem sa že precestoval celý svet a všetky psychiatrie keď je taký retardovaný.
"Máš pekný dom. Ale na môj nemáš."
zasmial sa.
"Poď pozrieme sa do googlu."
Navigovala som ho do izby a vybrala som notebook.
"Ako sa voláte?"
"One Direction."
Napísala som do googlu. Harrymu naskočil prekvapivý face. Sánka mu skoro spadla až na zem.
"Vidíš. Žiadny One Direction neexistujú."
"To nie je možné! Mali sme tam byť mi. Piati chlapci. Nie šípky! To tá sprostá budova!" skríkol a kopol do steny. Sadol si na posteľ a začal plakať.
"Budova?"
"Áno. Zamuruje sa tam cesta ku schodom a nemôžeš ísť na iné poschodie. Zatvoria sa vchodové dvere a nemôžeš vínsť."
"A ako si sa zachránil ty?"
*flashback*
"Liam! Ozvy sa!" Oprel som sa o stenu a pomaly padal dole.
"Prosím." Mal som opuchnuté oči. Preplakal som celé 3 dni. Musí existovať cesta von. Kiež by som sa mohol vrátiť v čase. Nikdy by som nedopustil aby sme sa k tejto budove aspoň na kilometer priblížili. Všetci sú mŕtvy. Nemal som súhlasiť. Mal som ich zastaviť. Tieto vety mi prechádzali mysľou. Vstala som a kráčal niekam. Počul som búchanie rúri. Predsa som v miestnosti s potrubím. Mohol by som sa prekopať dole. To je blby nápad. Tie sa môžu použiť iba v animákoch. Sklopil som hlavu. Ožiarilo ma svetlo. Rukou som si zakryl oči. 3 dní som strávil v tmavej budove z baterkou a teraz náhle svetlo. Pokračoval som v pomalých krokoch, ktoré zrýchlili. Približoval som sa k svetlu.
Zrazu som sa ocitol v hoteli. Neboli tu veci chlapcov. Len moje. Ihneď som sa zbalil a odišiel od tej hrôzy.
*theendflashback*
Počúvala som Harryho. Rozpráva to plynulo. Ľudia ktorý si vymýšľajú rozprávajú dosť dlho a zakoktávajú sa. Som psychiatrička takže to viem. Žeby to mal Harry už nacvičené?
"A ako zomreli ostatný?" Opýtala som sa ho ale táto otázka sa ho zrejme dotkla.
"Prepáč. Nemusíš mi to hovoriť. Je to na teba veľa." Vstala som z postele a odišla som do kúpeľne. Keď som sa vrátila Harry už ležal v posteli. Zobrala som si periny s tím že idem spať na gauč. Otočila som sa chrbtom k nemu. Nestihla som urobiť ani krok. Harry ma chytil za ruku.
"Poď spať ku mne, prosím." Na tvári mal rozkošný úsmev.
"Tak dobre." Úsmev som mu opätovala a priľahla si k nemu.
Bola som otočená chrbtom k jeho tvári. Po necelej tichej minúte obtočil svoju ruku okolo môjho nahého pásu, ktoré nebolo zakryté tričkom.
"Zajtra sa stretneme znova?"
"Áno." Odpovedala som a zívla som si.
"Tak dobrú noc."
"Dobrú Harry." Povedala som a hneď potom sa mi začali viečka jemne zatvárať. Zaspala som. V noci som sa zobudila. Cítila som Harryho dych na mojom krku. Jeho horúce telo sa dotýkalo toho môjho. Jeho ruka stále držala tu moju. Bolo to príjemné. Byť konečne v spoločnosti niekoho iného ako hodvábneho vankúša. Jemne som sa k nemu pritlačila a zaspala som.
