„Čo sa stalo ďalej?“
*flashback*
„Jasné Harry.“ Zasmial sa Louis a pristúpil bližšie k dverám s úsmevom na tvári. Zmizol mu potom čo zistil že sa dvere nedajú otvoriť.
„Jak to...?“ Začal búchať do dverí.
„Kľud Louis!“ skríkol Zayn.
„Kľud? Sme zavretí v tmavej budove a ešte sa zabil policajt! Ktorý zmizol!“ Bol celý červený. Všímal som si ho ako je nervózny. Nikdy v živote som ho takéhoto nevidel. Všetko berie optimisticky.
"Nájdeme nejaké okno." povedal kľudnym hlasom Liam a potiahol Louisa za golier ďaleko od dverí.
"Vyzerám že by som chcel skákať von oknom?"
"Máš inú možnosť?" Liam zvýšil hlas. Sledoval som ich hádku.
"Nie. Nemám."
"Tak vidíš." povedal Liam o pohladil Louisa po roztrapatených vlasoch.
"Mali by sme sa tu rozhliadnuť." Navrhol Zayn.
"Ja sa stadiaľ ani nehnem!" Protestoval som.
"Chceš tu ostať sám?"
"Nie ale..."
"Tak vidíš." Skočil mi do reči Liam a aj mňa pohladil rukou po mojich kučerách.
"Zoberte niekto tú veľkú kameru s HD rozlíšením a ja zoberiem tašku z ostatnými vecami." Prikázal Niall.
Zayn zobral kameru a presunuli sme sa do vedľajšej miestnosti.
"Čo to je ?" Nechápavo som sa spýtal sledujúc tmavú miestnosť.
"Žebi kúpeľňa. Máš tu vane."
"To mi došlo ale je ich tu najskôr desať pokope." zasmial som sa.
"Mohli by sme sem položiť kameru."
Povedal som a bez odpovede som položil kameru na jednu zo skriniek.
"Aha! Tu je krv." Ukázal som na vaňu kde boli kvapky krvi.
"Su červené...vlastne chcel som povedať čerstvé." zasmial som sa.
"Liam zapni termo kameru." Povedal Louis a Liam vybral čiernu vec z tašky.
"Vidíš niečo?" Nedočkavo som sa spýtal.
"Počkaj..........Niečo je pri Niallovi."
"Čo?" Pribehol k Liamovi Louis a Zayn, ktorý všetko natáčal.
"Fuj!Niall ty si si prdol!" Zacítil som smrad. Dodal som zo smiechom. "Nechcem zomrieť na nedostatok kyslíka."
Znova som sa otočil k vani.
"Hej! Je tu viac krvi." ukázal som na vaňu. Všetci sme zaostrili zrak na bielu vec. Zrazu tam pribudla kvapka. Spadla z hora. Pomali som dvíhal hlavu k stropu. Nič.
"Harry?"
"Áno?" Liam ukázal na vaňu ktorej sa pustila voda.
"Louis nechoď tam." Chcel som ho zastaviť. Približoval sa k vani. Hlavu nahol nad vodu a ja som zalapal po dychu.
"Neboj sa Harry." zasmial sa a zastavil vodu. Vaňa bola naplnená do plna. Zrazu sa z vody vynoril muž ktorý stiahol Louisa do vane. (niečo an lepšiu predstavuhttp://25.media.tumblr.com/07eff9778a65126040b19bd188e9be2b/tumblr_mi7ufuKIli1s3m3bco1_500.gif) Všetko zbehlo tak rýchlo.
"Louis!" skríkol som najviac ako som mohol. Sledoval som ako sa voda mení na krv. Spolu s Liamom som otočil vaňu. Vyliala sa z nej krv. Žiadna stopa po Louisovi.
"Nie! Nie! Nie!" Skríkol som.
"Louis!" Skríkol Zayn.
"Je mŕtvy." Povedal Niall zo slzami v očiach.
"Nie to nemôže byť pravda!" Z oči mi začali tiecť Niagarske vodopády.
"Povedzte že to je sen!"
"Kurva čo je toto za budova!" Všetci sme boli nervózny.
"Zayn točil si to?" Zo slzami v očiach som sa ho spýtal.
Zakýval hlavou na náznak súhlasu. Stiekla mu slza.
"Poďme preč z tejto miestnosti."
Odišli sme niekam inam. Pozeral som sa na video. Toto nieje možné. Zložil som hlavu do dlaní. Plakal som. Všetci sme plakali. Louis je mŕtvy.
*theendflashback*
"Takže chceš povedať že ho niečo stiahlo do vane plnej vody a on zmyzol."
"Áno. Ja viem je to divné ale to ta budova to ona všetko robí ti duchovia a..." Nepokračoval. Prudko si vydýchol a znova sklonil hlavu.
"Máš nahrávku?"
"Nie ostala tam."
A to mu mám ako veriť. Psychopat. Že ja som si dala záležať na ňom a počúvať tie sprostosti.
"Takže ten Louis zomrel. Ako hovoríš."
"Áno." Bol smutný. Buď je taký dobrý herec alebo ho to trapy. Nie tento krát jeho smutnému výrazu neodolám a nezavolám ho ku mne na noc.
"To je na dnes všetko. Nechcem ťa už trápiť." pousmiala som sa a dodala som. "Ahoj Harry."
"Ahoj." odišiel. Bez toho aby so mnou naviazal očný kontakt.
No tak dobre! Odolám mu. Tá noc s ním sa mi páčila.
Prešli dve hodiny. Čas ísť domov. Ešte som si niekde odskočila. Jedáleň bola plná ľudí. Pozrela som sa na hodinky. Dvanásť. Z diaľky som videla Harryho. V ruke držal tanier.
Sadol si za stôl ktorý bol v rohu. Išla som smerom k nemu. Zastavil ma muž. Okolo štyridsiatky.
"Ahoj som George."
"Veronica." usmiala som sa a podala som mu ruku.
"Čo tu robím?"
"Eh..." pribehla ku mne sestrička.
"Pacient stráca pamäť."
"Aha." usmiala som sa. Sestričky mali u mňa rešpekt. Priblížila som sa k Harrymu. Rukami som mu zakryla oči.
"Kto som?" povedala som neobvyklým hlasom.
"Neviem a ani nechcem hádať." povedal a rukou dal od seba tanier zo špenátom.
"Čo ti je?" dala som dole ruky z jeho tváre. Otočil sa ku mne.
"Chýba mi Loui." povedal a znova sa mi otočil chrbtom.
Pohladila som ho po hlave. Vlasy si upravil tým jeho sexy spôsobom.
"Ja len že by sme niekam nešli."
Znova sa otočil. Rozžiarili sa mu oči. Boli v nich malé ale žiarivé iskričky.
"Áno. Ak ti to nebude vadiť." usmial sa.
"Jasné že nebude." zasmiala som sa. "Tak poď." Povedala som mu a on okamžite stal zo stoličky.
