Zobudila som sa. Celé moje telo bolo studené. Príkrila som sa Harryho bundou snažiac sa znova zaspať. Harry sa trochu pomrvil. Trochu som otvorila oči. Harry práve vstal. Robila som sa že spím. Som unavená a chcem spať.
„Do riti!“ zvrieskol Harry.
„Čo je?“ ospalo som povedala a otočila sa k Harrymu.
„Liam utiekol a zobral páčidla!“ Nervózne povedal a rukou si prešiel po vlasoch.
„To znamená...“ nenechal ma dohovoriť.
„To znamená že bude pri tých dverách skôr ako my. Čiže sa zachráni len on.“ Prudko sa nadýchol.
„Vedela som že mu nemáme veriť.“ Sklopila som hlavu.
„Neboj sa my sa stadiaľ to nejako dostaneme.“ Pobozkal ma. „Nedopustím aby sa ti niečo stalo.“
Bozk som mu opätovala.
„Pozri Liam tu nechal mapu!“ ukázala som na pokrčený papier. Zodvihla som ho a študovala som mapu. Bolo to hrozne komplikované.
***
„Podľa mapy by sme mali isť cez chirurgiu.“ Ukázala som na veľké dvere. Nad nimi bol nápis Chirurgen.
„Liam my hovoril že by sme tam nemali chodiť. Ale keď myslíš.“ Potiahol ma za ruku.
Vošli sme do dverí. Veľká miestnosť. Samé postele a prístroje. Sledovala som fotky, ktoré boli zavesené na špagáte. Boli tam vyfotené pitvi. Fuj. Nechutné.
„Musíme sa dostať k tamtým dverám.“ Ukázala som na ne. Boli celkom ďaleko.
Započuli sme zvuk. Otočili sme sa. Videla som ako utekajú sestričky aj z doktorom ktorý tlačí posteľ na ktorej ležal pacient.
„Poď!“ potiahol ma Harry. Spolu sme sa skryli za regál.
„To je doktor Franklin!“ zašepkal mi do ucha.
„Harry ja sa bojím.“ Striaslo ma.
„Pššt.“ Ticho povedal a rukou mi zavrel ústa.
Sledovala som čo sa deje. Boli pri nás blízko. Na posteli ležala tehotná žena. Doktor zobral do ruky kladivo a železnú paličku. Paličku priložil na stred čela. Kladivom buchol po vrchu. Zapichlo sa to do lebky ženy. Sestrička zatiaľ vybrala dieťa. V rukách držala malé bábätko. Aspoň že ono je nažive. Pomyslela som si. Podala doktorovi dieťa zabalené v bielom uteráku. Doktor zdvihol dieťa nad seba. Dieťa bolo otočené chrbtom ku mne takže som nevedela čo chce urobiť. Zrazu vystriekla na doktora krv.
„Bože on zabil dieťa!“ šepla som Harrymu do tváre. Harry si ma pritlačil k hrudi a hladil mi chrbát.
Zrazu pred nami vyskočila sestrička. Celé oči mala čierne. Ostatok som nestihla zaregistrovať pretože ma Harry potiahol za ruku. Behala som za nim. Moje myšlienky boli práve na odchode. Absolútne som nevedela čo mám robiť. Keby ma Harry neťahá za ruku asi by som bola mŕtva. Vošli sme do dverí. Obzrela som sa. Už za nami nebola. Zastavila som. Zadychčaná som si sadla na chladnú zem.
Harry si sadol ku mne. „Neboj sa boli to len fikcie.“ Povedal a dal mi pusu na čelo. Usmiala som sa na neho a on ma pobozkal. Bozkávali by sme sa aj dlhšie ale vyrušil nás zvuk. Otočili sme sa. Stál tam Liam. V rukách držal páčidlo. Otočil sa smerom k nám.
„Smola ľudia. Von sa môže dostať iba jeden z nás. Takže si budete musieť počkať na radu. Som tu totiž dlhšie ako vy.“
„Liam? Takého ťa nespoznávam!“ ozval sa Harry. Zrazu cez nás prefúkol vánok. Najprv jemný a potom silný. V strede steny sa urobila diera. Veľká diera. Diera ktorá všetko ťahala do seba. Skryla som sa za múr. Prúd bol silnejší. Natiahla som ruku aby sa jej Harry chytil.
„Ághr!“ Kričal Liam. Liam driapal nechty do zeme. Silnejšie som potiahla Harryho. Trochu to pomohlo. Znova som sa pozrela ako je na tom Liam. Pustil sa. Diera ho stiahla do seba. Všetko zmizlo. Žiaden vzduch. Ani vír. Sadla som si do kúta. Prudko som dýchala. Videla som Harryho. Zdvihol zo zeme páčidlo. Blížil sa ku mne.
„Harry čo to robíš?“ Postavila som sa. Keď on urobil krok dopredu ja som urobila dozadu. Tak to pokračovalo až kým som sa nedotkla stene. Ďalej som už nemohla ísť. Prudko som dýchala. Srdce mi začalo rýchlo búšiť. Ak by som si mala teraz zmerať tlak asi by tlakomer vybuchol.
„Iba jeden z nás môže prežiť.“
„Harry nie, prosím.“ Zdvihla som ruky na náznak obrany. Harry bol už blízko.
„Prosím Nie!“ skríkla som.
Harry mi vrazil páčidlom do tváre. Cítila som ako sa mi zlomil nos. Na jedno oko som nevidela. Z úst som vypľula zub. „Prosím.“ Nezrozumiteľne som povedala.
„Prepáč mi to.“ Povedal a znova mi vrazil. Udrel tak silno že som narazila do steny. Spadla som na zem. Jedným okom som sa dívala na Harryho. Na tričku mal krv. Moju krv. Nikdy by ma nenapadlo že by niečo také zrobil. Nie on!
„Pro...“
Nestihla som dopovedať vrazil mi ešte jednu. Nadýchla som sa. Nezmohla som sa na nič. Bolela ma čeľusť. Všetko. Takúto bolesť som ešte nezažila. Harry mi znova vrazil. Už trochu slabšiu ale aj to stačilo aby som zomrela. Zavreli sa mi oči. Už nadobro.
