„Prečo rozhovory s tebou trvajú tak dlho?“ spýtala som sa a zrak odvrátila od hodiniek.
„Neviem.“ Zasmial sa.
„Tri, dva, jedna,..“
Dvere sa otvorili.
„Prepáčte že ruším je obedňajšia prestávka a pán Styles...“
„Áno už môže ísť.“ Povedala som a Harry automaticky vstal zo stoličky.
„Ahoj Veronica.“ Rozkošne sa na mňa usmial. Bože, ako to veľmi zbožňujem.
Upratala som si trochu stôl a odišla z pracovne.
Tajne som čakala za jedálňou. Snažila som sa v tom ruchu pacientov nájsť Harryho.
"Ahoj, prečo sa skrývaš za múrom?"
"Ja...nenapadne som ťa sledovala." zasmiala som sa.
"Nenápadne?" zasmial sa."Tak to ťa vyškrtnem zo zoznamu komplicov na vykradnutie banky."
"Ha ha ha" sarkasticky som sa zasmiala. Bolo ticho.
"A prečo si ma sledovala...hm?"
"Idem si ťa ukradnúť." uškrnula som sa.
"Tak poďme." Kráčali sme von z budovi.
***
"Nie. Horor nie. Nie!" kričala som. Harry ma pevne držal a ťahal k sedačke.
"Tu budeš!" povedal a došiel do kuchyne po popcorn.
"Ale ja sa bojím."
"Obrazovka ťa ne zje. A ja tiež nie." zasmial sa a dodal. "No podľa toho v akom slova význame to chápeme." Nadvihol obočie a mrkol na mňa.
Zasmiala som sa a pozrela som sa na telku na ktorej už bežal horor.
Rukami som si zakývala oči. Počula som len zvuky z televízora. Po niekoľkých minútach ma Harry chytil za zápästia. Dal mi dole ruky z oči.
Na tvári mal úsmev.
"Neboj sa." povedal. Sledoval moje oči z ktorých išiel strach. Približoval sa. Cítila som jeho dych na svojej tvári. Medzera medzi nami sa zmenšovala. Jeho pery sa dotkli tých mojich. Pobozkal ma. Bozkával úžasné. Obtočila som si o neho ruky. Čo ak bude ako ten bývalí? Áno milujem ho. Ale čo ak mi ublíži a zlomí srdce. Láska je založená na viere a ja mu v tých jeho príbehoch o duchoch neverím. Stále ma bozkával. Smeroval dole cez môj krk až k dekoltu. Rukou zašiel pod tričko, ktoré dal po čase zo mňa dole. K môjmu tričku padlo aj Harryho. Chcem to? Pýtala som sa samej seba. Na zemi boli už moje nohavice. Keby ma videli rodičia bola by som mŕtva. Zasmiala som sa nad mojím zmýšľaním.
"Je ti niečo smiešne?" zasmial sa.
"Nie." povedala som. Teraz som ho začala bozkávať ja. Viem robím chybu. Ale z toho sa už nevymotám.
***
"Dobré ránko zlatko." Harry si obliekal nohavice.
"Dobré." rukami som si pretrela oči.
"Dnes idem na to vyšetrenie." Bol už oblečený.
"Na aké?"
"Či som blbí." Zasmial sa.
"Ahá. No tak to aby mi ťa nezobrali niekam pre debilov." Zasmiala som sa a odišla som do kúpeľne.
"Dúfaj že nie."
Bola som už oblečená. Odviezla som Harryho na miesto.
"Ahoj láska." Povedal a pobozkal ma na pery. Odišla som domov. Čo budem robiť? Vydýchla som si. Sadla som si na gauč a pozerala som sa na okolo. Skenovala som celú izbu. Hmm. Mám to! Môj pohľad sa zaostril na papiere. Bolo tam všetko čo mi Harry hovoril. Tuším že dnes si dnes dá moje menšiu prechádzku. Takže prvá zastávka Wolwerhampton. Zložila som mapu a hodila ju na sedadlo spolujazdca. Celý čas som počúvala pesničky. Cesta z Londýna do Wolwerhamptonu trvala dva a pol hodiny. Tak a je to tu. Stála som pred veľkým zeleným domom. Zaklopala som na dvere. Otvorila mi stará žena. Zrejme Liamova mamka.
"Dobrý deň."
"Poďte ďalej aby ste nezamrzla."
„Ďakujem.“
Jej byt vyzeral tak staro.
„Čaj alebo kávu?“
„Nie ďakujem som tu len na chvíľku.“ Usmiala som sa.
„Pani Paynová, kde je Liam?“
„Práve odišiel, ale skoro sa vráti.“ Takže je Liam na žive. Takže je Harry blázon. Vymýšľa si.
„Fajn. Ale je na žive že? Je v poriadku?“ s koktavým hlasom som sa jej opýtala.
„Samozrejme.“
"Kľudne tu na neho počkajte. Bude nadšený. Zbožňuje návštevy. Môžete ho počkať v jeho izbe. Hore po schodoch, dvere v pravo.“
"Ďakujem." Odišla som do jeho izby. Prach. Vec ktorú som si ako prvú všimla. Tu na už niekto dosť dlho nebýval.
„Čo tu robíš?“ V izbe bola žena.
„Prepáčte, kto ste?“
„Som opatrovateľka pani Payne.“
„No ona mi povedala aby som tu počkala na Liama.“
„Mala by si ísť. Prosím odíď.“
„To je smiešne. Sama ma tu pozvala.“ Išla som dole schodmi a tá opatrovateľka za mnou.
Na stoličke sedela Liamova mamka. Stále opakovala „Liam tu čoskoro bude. Musí sa vrátiť z nemocnice.“
„Akej nemocnice?“
„Nemocnice pre bláznov.“ Povedala z úsmevom na tvári.
Odišla som z domu.
„Ja to chápem ale...“ snažila som sa opatrovateľke vysvetliť to čo sa stalo.
„Je psychický na dne po tom čo jej zomrel syn. Od mája ide na intenzitu.“
Opatrovateľka odišla do domu. Takže Liam je mŕtvy.
