Sedmokrásky [E. S. FF]

Prológ

          Ja anjelov vidím. On nie. Neveril mi. To bol hlavný dôvod toho, že som sa s ním rozišla. Myslel si, že som blázon. No ja ich naozaj vidím. Už od detstva. Za tých sedemnásť rokov som už stretla pár anjelov. Všetci to boli dobrí ľudia. Úplne obyčajní. Ako ja, alebo vy. Nikto si nevšimol, že sú anjeli. No ja áno. Ja totiž vidím auru. Anjeli ju majú za každých okolností bielu. Čistú ako ľalia.

          Ak sa pýtate, či sú anjeli aj medzi celebritami, sklamem vás. Celebrity sú skazené skrz-naskrz. Ich aura je čierno-červená, čo označuje veľmi zlých ľudí. Ešte som sa nikdy nestretla s anjelom medzi nimi.

         Prvým anjelom bola moja suseda. Bola to už stará, opustená dáma, ale dokým mohla, pomáhala. Už z fotiek z jej mladosti tá dobrota priam žiarila. No náhle odišla. Zomrela. A nikto už nepomáhal susedom. Nikto sa už nestaral o deti. A dobré vzťahy ochladli.
Krátko po smrti pani Wembleyovej sme sa presťahovali do centra Londýna. Už som chodila na strednú školu, a tam som aj našla ďalšieho anjela. Bola ním jedna učiteľka, učila konkrétne dejepis. Veľmi som si ju obľúbila, no potom prišli letné prázdniny a správa o tom, že aj ona nás navždy opustila. Bolo mi za ňou veľmi smutno, ale čo som už mohla robiť. Chvíľu som smútila, no potom... Stalo sa niečo neočakávané. Začala ma navštevovať. V noci. A doteraz ma navštevuje. Prednedávnom sa k nej pridala aj pani Wembleyová.
Títo dvaja anjeli najviac ovplyvnili môj život. Teda... to som si doteraz myslela.

Čavte! Teší ma, že ste sa rozhodli pre môj príbeh. Za inšpiráciu ďakujem všetkým pesničkám od Eda Sheerana :3 a i keď viem, že tento príbeh nebude nikdy čítať, venujem ho jemu. A Klarisis. A v neposlednom rade aj sebe. Čo už so mnou. Každopádne budem rada, ak mi splníte môj veľký sen- aby si tento príbeh prečítal Ed, muhehehe (evil laugh). Ďakujem za votes a teším sa z každého komentára.