Sedmokrásky [E. S. FF]

Kapitola tretia

         Ďalší obyčajný deň. Neviem, prečo som si myslela, že mi Edward zavolá. Bola som tak naivná. Určite má na každý večer iné dievča. Čo som si myslela? Ale... predsa len, jeho aura bola čistejšia ako aura pani Smithovej a Wembleyovej dokopy. Bol čistá duša. Kvietok. V krutom svete slávy. Bol ako sedmokráska v búrke.

     Obliekla som sa a odišla do práce. Robila som čašníčku v kaviarni. Milovala som tú prácu. Bola únavná, no mňa bavila. Bavilo ma sledovať ľudí. To bol môj zvyk zo školy. Študovala som totiž psychológiu. Moja vlastnosť bola teda výhodou.

     Bol rušný deň. Práve bola kávová špička, ako sme to sMinnie volali. Minnie bola moja kolegyňa a zároveň spolužiačka, a aj keď sa nedá povedať, že by sme boli kamarátky, nevládal medzi nami vražedná nálada. Jediný dobrý kamarát, ktorého som kedy mala, bol Ed. Zasa som začínala byť sentimentálna. Vybehla mi prvá slza a musela som prestať myslieť na minulosť, lebo by som sa rozplakala.

    Zrazu sa ozval známy hlas. Nevedela som si ho priradiť k osobe, no kútikom oka som zazrela biele svetlo. Eddie.

-Slečna, môžem si objednať?- ohlásil sa ryšavec.
-Áno, pane. Čo to bude?- tvárila som sa, ako by som si ho nevšimla a darovala mu ten najžiarivejší úsmev, aký som vedela vykúzliť.
-Jeden čaj... s medom. A potom aj rozhovor s Meredith, ktorá mi dlhuje vysvetlenie,- koktal. Dostala som ho do rozpakov.
-Musím Vás sklamať, pane,- zatvárila som sa smutne, -práve tu máme najviac ľudí. Ale ak počkáte hodinku alebo dve, uvidíme, čo sa s tým dá robiť,- žmurkla dom naňho a on sa začervenal až po končeky ohnivých vlasov. Pousmiala som sa a vrátila sa k práci. No Eda som už nedokázala dostať z hlavy.

Ahojte! Tento príbeh mám predpísaný /z časti/ a mám veľký problém nevydať ho naraz :) ale potom by som si nadávala, takže prosím, buďte trpezliví :) ďakujem za pozitívne ohlasy na minulé časti. Každá hviezdička ma poteší ;) ste úžasní.