Sedmokrásky [E. S. FF]

Kapitola siedma

Vletela som do izby a zavrela, alebo skôr zabuchla, dvere. Zviezla som sa po stene na zem. Po lícach mi začali padať horúce slzy a ja som im nebránila. Bola som v koncoch. Bála som sa o svojich blízkych. A to všetko bolo kvôli Edwardovi. Áno. To on mohol za to, že Gale sa zasa objavil v mojom živote. To on mohol za to, že sa Gale chystá ublížiť mojim blízkym. To on mohol za toto všetko.

Schmatla som mobil a chystala sa mu zavolať a vynadať po telefóne, ale on ma predbehol a zavolal mi prvý. Zaskočilo ma to, ale nenechala som sa vyviesť z miery a zdvihla to.
-Ahoj, prepáč. Vytočil som ťa omylom,- ozvalo sa na z mobilu. Chystal sa to položiť. Jasné. Veď načo by čelil problémom, keď pred nimi môže utiecť?!
-Nepokladaj to!- sikla som.
-Dobre, dobre. Áno?- spýtal sa tým jeho optimistickým hlasom, akoby netušil, čo spravil.
-Ty idiot!- skríkla som. -Ani nevieš, čo sa kvôli tebe deje. Si obyčajný idiot! Počuješ?! Nenávidím ťa! Všetkých si ohrozil!- jačala som naňho. -Mal si ma tam nechať,- zlomil sa mi hlas a rozplakala som sa. Potom... potom do mňa vošla posledná vlna hnevu a šmarila som mobil o stenu. Poviem Vám, švih som mala teda poriadny. Mobil sa okamžite rozbil a vydával zvuky, ktoré som dovtedy nikde nepočula. A Edward mi vôbec nestihol odpovedať.

Zozbierala som smeti a išla ich vysypať do smetisku pred domom, no zastavila ma čiasi ruka. Pozrela som sa na jej majiteľa a zahľadela sa do modrých očí. Úžasne modrých očí, ktoré som predchvíľkou znenávidela.
-Čo tu chceš?- vyletela som naňho. K šťastiu mi už chýbal len on. Bože, čo to bol za deň?!
-Nemyslela si to vážne, však?- spýtal sa, úplne ignorujúc moju otázku.
-Mama ťa asi neučila, že nemáš na otázku odpovedať otázkou,- jedovato som poznamenala a rýchlo zmizla v útrobách môjho domu.

Dúfam, že Vám nevadia moje krátke kapitoly :D mne je to takto lepšie písať :) čo si myslíte o Galeovi? Podľa mňa je to idiot :)