Sedmokrásky [E. S. FF]

Sny

Zobudila som sa na chlad. Bola už noc. Ležala som na zemi. Bola som zmetená. Nič som si nepamätala - kde som, prečo som tu a ako som sa sem dostala.

-Tobby, poď už. Nechoď k tej tete, ona je fujky,- s odporom napomínala žena svojho syna, keď prechádzali okolo mňa.
-Ale mami, prečo by v parku boli bezdomovci?- spýtal sa chlapec, ale boli príliš ďaleko na to, aby som počula odpoveď.

Takže som bola v parku. Uľavilo sa mi, pretože som nebola v lese, to by bolo horšie. Takto som aspoň nebola mimo Londýna. Teda... dúfala som v to.

Po asi hodine sa mi nejak podarilo vymotať sa z parku. V diaľke som zbadala Big Ben. To mohlo znamenať len jedno - som v Londýne.

****

Doma som sa prezliekla, umyla a šla spať. Síce som chcela zachrániť Eda, ale doľahla na mňa hrozná únava. No spánok mi nepomohol. Snívali sa mi samé nočné mory o tom, ako Gale zabíja mojich blízkych a ja sa na to musím pozerať.

Ráno. Slnko sa predieralo cez záclonky znamenalo koniec strastiplnej noci. Keďže som bola veľmi unavená, spravila som si aspoň kávu. Na ten deň som potrebovala veľa energie.