Dramione

Kapitola druhá - Nový začiatok

Ahojte :) tentoraz do príbehu zapojím aj Draco rozprávanie. Dúfam, že sa vám táto časť bude páčiť a budem rada ak by ste vyjadrili svoj názor na tento príbeh, aj keď má zatiaľ len dve časti... :D

Na ďalší deň som sedela na posteli. Sedela som nehybne zahľadená do zeme. Chýbali mi moji priatelia. Z rozmýšľania ma prebudil buchot na mreže v okne. Vstala som z postele a bežala som k oknu. Za mrežami bola sova. Držala v zobáku dopis. Prepchala som ruku cez mreže a vzala si ho. Stálo tam:

Hermiona, dúfame, že si v poriadku. My veríme, že to vydržíš. Už rozmýšľame nad tým, ako ťa odtiaľ dostať. Keď spojíme všetky naše sily, dokážeme poraziť Voldemorta. Len ešte vydrž, kým nevymyslíme dostatočný plán, ako ťa odtiaľ dostať.
Harry, Ron a ostatní...

Tento dopis mi zdvihol náladu. Som rada, že ma odtiaľto chcú dostať.
Veľmi som potrebovala ísť na záchod. Rozbehla som sa ku dverám a začala mykať kľučkou a nahlas som hovorila:
,,Haló, je tam niekto? Potrebujem ísť na záchod. Halóóó?!"
Zrazu niekto otvoril dvere. Napadlo ma, že by som ho mohla omráčiť alebo niečo podobné, no nechcela som vyvolať zbytočne rozruch.
,,Tadiaľto." povedal vysoký muž a ja som ho nasledovala. Kráčali sme po chodbách až sme napokon dorazili na miesto. Vošla som dnu, urobila som potrebu a vrátila sa. Ten muž so mnou išiel aj naspäť do izby. Zavrel dvere a odišiel. Znova som si sadla na postel a zamýšľala sa. Po dlhšom čase som si uvedomila, že som nepočula uzamknutie zámku. Išla som si to teda overiť. Pomaly som ťahala kľúčku a napokon sa dvere otvorili. A teraz sa pokúsim o útek z tohto zámku. Plýžila som sa pri stenách a snažila sa byť potichu. Obzerala som sa okolo seba, aby som zistila či ma náhodou nikto nezbadal. Pozrela som sa za roh steny. Boli tam dvaja vysoký muži. Rýchlo som hlavu schovala za roh, aby ma nevideli. Keď napokon odišli, znova som sa plýžila ďalej. Zdalo sa mi, že som prešla už celkom dlhú cestu. Východ nemôže byť ďaleko. Konečne som zbadala dvere, ktorými sa vychádza zo zámku a bola som šťastím bez seba. Potichu som bežala k dverám, no niekto ma chytil. Bol to Draco Malfoy. Chytil moju ruku za predlaktie a pevne ju stlačil.
,,Čo ty tu robíš Grangerová! Nemáš byť náhodou vo svojej izbe?!" zkríkol a pozrel sa na mňa zlovestným pohľadom.
Ako na zavolanie dobehol Lucius Malfoy a spýtal sa to isté, čo Draco.
Niekam ma viedli a ja som mala zlý pocit, že ma vedú za Voldemortom. Mala som pravdu. Doviedli ma do miestnosti, v ktorej bol veľký stôl a za ním sedel Voldemort s ostatnými smrťožrútmi.
,,Čo sa deje Lucius?" spýtal sa zatiaľ celkom milým hlasom Voldemort.
,,Táto malá humusáčka sa snažila újsť. Niekto zrejme nezamkol dvere." oznámil Lucius Malfoy.
,,Takže ty by si chcela újsť?" naznačil a uškrnul sa. ,,Ja ti teda vysvetlím prečo si tu."
Nastala chvíľka ticha, no napokon Voldemort začal:
,,Potrebujeme niekoho ako si ty. Si mukelka, ale najlepšia čarodejnica na škole. Máš v sebe niečo, čo potrebujeme. Niečo, čo so nedá len tak ľahko zohnať." myslela som si, že tí, čo majú čistú čarodejnícku krv neznášajú muklov. Tak prečo ma potrebujú?
,,Nerozumiem. Načo potrebujete mukelskú krv a popritom vy muklov neznášate?!" spýtala som sa.
,,Je to prosté," odkašľal si, ,,ty si iná." povedal tajomným hlasom a ja som sa zhrozila. Teraz už tu dvojnásobne nechcem ostať.
,,Draco, bol by si taký dobrý a odviedol nášho hosťa do izby?" namietol Voldemort.
Draco ma chytil za predlaktie a viedol ma chodbami do mojej izby. Už som len počula, ako sa o mne rozprávajú, no hlas pomaly slabol a nakoniec som ich už nepočula vôbec.
Predlaktie ma celkom začalo bolieť od toho, ako mi Draco silno stláčal ruku. Napadlo ma, že by som sa mohla znova pokúsiť utiecť. Vytrhla som moju ruku z Dracovho zovretia a odskočila som. Namierila som na Draca prútik a zvolala som:
,,Petrificus Totalus." Draca to znehybnilo a ja som utekala najviac, ako môžem. Popritom som sa obzerala či za mnou niekto nie je. Bežala som ďalej. Znova som sa obzrela, no hneď, ako som sa pozrela pred seba vrazila som do Draca.
,,Takže ty si si myslela, že mi ujdeš?!" spýtal sa Draco a znova ma chytil za predlaktie. Teraz ma viedol rýchlejšie a hneď ako sme dorazili k dverám "mojej" izby, Draco otvoril dvere sotil ma do nej a zabuchol. Tentoraz som počula zamknutie kľúčky. Prechádzala som sa po izbe a rozmýšľala o tom, čo povedal Voldemort. Bolo to veľmi divné. No okrem toho som rozmýšľala aj nad Dracom. Nikdy predtým som si nevšimla, že má tak pekné oči.
,,Bože, čo si to tu rozprávam?" zahundrala som si popod nos.

Draco

Zamkol som dvere a chystal som sa ísť do siene, kde práve sedia všetci smrťúžrúti a Temný pán. Radšej pomlčím o tom, čo sa práve stalo. Musím povedať, že tá Grangerová je celkom odvážna, no i tvrdohlavá. Kráčal som rýchlejšie, až som dorazil do siene. Sadol som si.
,,Á Draco. Práve som ťa tu očakával." povedal Voldemort, ,,Chcel by som sa podeliť o svoje plány s tou Grangerovou." oznámil tajuplne, ,,Keďže je to dievča muklovskej krvy, platí tu jeden zákon:
U čarodejníkov muklovskej krvy sa nedá presne predpokladať, do ktorej fakulty ich zaradiť. Môžu byť zaradení do dobrej fakulty, no tak či tak sa môžu aj pridať ku strane temna. Nie je to predvídateľné. Práve preto som si vybral ju. Najlepšia čarodejnica na strane temna. Viete si to predstaviť?"
,,Ale pane... Muklovia sa predsa nemôžu stať čarodejníkmi." poznamenal Lucius Malfoy.
,,Časy sa menia, Lucius. A s časom sa menia aj pravidlá." poznamenal Voldemort a znova pokračoval, ,,Preto chcem, aby sme to dievča nejakým spôsobom naviedli na temnú stranu."
Po skončení prehovoru temného pána sme sa všetci vrátili do našich izieb. Myslím, že Grangerová je natoľko tvrdohlavá, že na temnú stranu sa nikdy neprídá. Radšej by zomrela.