Dramione

Kapitola štvrtá - Výlet do Rockvillu

Hermiona

Vošla som do izby a zvalila sa na postel. Myslím, že Draco sa veľmi zmenil. Nie k horšiemu, ale k lepšiemu. Viem, že sa stal smrťožrútom, ale... ale akoby ním ani vôbec nebol. Je ako vymenený. Je skrátka lepší, ako býval. Mám pocit, že... že... neviem ako je to možné, ale mám pocit, že k nemu niečo cítim. Nie je to ten podlý Draco Malfoy, ktorého som poznala. Teraz je to dobrý, priateľský Draco.
Po dlhom náročnom dni, som zaľahla do postele a zaspala som. 

* * * * * * 

Prešli už necelé dva týždne, čo tu trčim. Väčšinou, vo voľnom čase, som sa stretávala s Dracom. Pomohol mi zabudnúť na priateľou. Teda nie celkom zabudnúť, ale dostal ma z toľkého trápenia sa kvôli nim. Musím sa priznať, že sa mi tu celkom zapáčilo. Vyzerá to tak, že je to od teraz môj domov. Už sa tu necítim ako vo väzení. Z rozmýšľania nad mojím novým životom, ma zobudil buchot na dvere. Ehmmm... A mimochodom, už ma nezamikajú, ako pred tým, pretože Draco presvedčil temného pána... teda Voldemorta, ktorý mi pravdupovediac verí. Aj tak si myslím, že pokus o útek z tohto miesta je nemožný. Vždy, keď som sa o to čo i len pokúsila, niekto ma chytil. 
Spoza dverí sa ozval Dracov hlas:
,,Smiem vstúpiť?"
,,Áno." odpovedala som. 
V teraz už mojej izbe sa objavil Draco. Nahodil nezvyčajný úsmev a prehovoril. 
,,Ehm... Tak som rozmýšľal." odmlčal sa, no následovne pokračoval. Pokračoval o čosi tichšie, ,,Čo keby sme zašli my dvaja do Rockvillu dnes večer?"
Táto otázka ma zaskočila. Chvíľu som mlčala, no napokon som prehovorila:
,,Uhm... Nie je to zlý nápad. Myslím, že to bude celkom fajn."
,,Dobre teda, ale nikto sa o tom nemôže dozvedieť. Bude to tajné." pošepkal. 
,,Ale veď... V Rockville sa to hemží ľuďmi pokiaľ viem. Alebo sa mýlim?"
,,Nie celkom. Myslíš, že by tam niekto ostal po útoku smrťožrútov?" odvetil, no chcel ešte niečo povedať. 
,,Chcel si ešte niečo povedať?" spýtala som sa zvedavo. 
,,Ále nič... To je všetko, čo som chcel." vyznel trochu čudne, ,,Vlastne áno... Večer pre teba prídem." odmlčal sa a pokračoval, ,,Ak sa obávaš, ako sa tam dostaneme, nemusíš. Skrátka sa tam premiestnime." skončil, no ja som stále tušila, že mi ešte niečo tají. Nevedela som prísť na to, čo. Napokon som to nechala tak. 
Pri rozhovore som nemohla prehliadnúť jeho pekné modré oči. 
Draco po chvíli odišiel a zavrel za sebou dvere.
Chvíľu som sa prechádzala po izbe a rozmýšľala, čo budem do večera robiť. Napadla ma jedna myšlienka. Zájdem do knižnice a prezkúmam knihy, ktoré sa tam nachádzajú. Vyšla som teda z izby a pokračovala po chodbách. Hľadala som miestnosť s knihami. Po pár miestnostiach, ktoré som nechtiac otvorila a bolo tam to čo som nechcela práve nájsť, som konečne narazila na knižnicu. Knižnica bola veľmi veľká. V knižnici nebolo ani živej duše. Myslím, že smrťožrúti nemajú knihy práve moc v láske. Regále boli pooznačované písmenami od A až po Z. Prechádzala som sa regálmi, až som narazila na písmeno M. Väčšina názvov sa začínala slovom Mukel. Zobrala som si náhodnú knihu a šla si s ňou sadnúť. Jej názov bol: Mukel a temná strana. Bola to pomerne stará kniha. V momente, ako som ju začala čítať, zistila som, že je písaná v podobe denníka.

1. September, 1985

Volám sa Thalia. Bol krásny deň, ako každý iní. Vedela som, že môj život sa zmení, v momente, keď som dostala pozvánku do nejakej čarodejníckej školy v Rokforte. Nikdy pred tým som o podobnej škole nepočula. Moji rodičia sú normální ľudia ako každí iní. 

Práve sedím v aute, ktorým ma vezú moji rodičia na vlakovú stanicu. Musím to stihnúť do jedenástej na nejakom nástupišti 9 a 3/4. O takom nástupišti som ešte nepočula.

Už sedím vo vlaku, ktorý smeruje do Rokfortu. Po dlhšom čase, som konečne našla nástupište 9 a 3/4, a teraz si spokojne sedím v kupé vlaku spolu s novými kamarátkami  Francis Jensovou a Bellatrix Lestrangeovou.