Dramione

Kapitola 7. - Prísaha

Ten nápis si na obrázku nevšímajte :D Hľadala som taký istý obrázok, ktorý som našla asi pred mesiacom, ale nenašla som ho :( Našla som len tento...

Stála som pred Dracom a so strachom som sa zadívala do jeho očí. Myslím, že som sa rozhodla. Na záchranu Dracovej matky musím urobiť jedinú vec. Pridať sa na temnú stranu. So zatajeným dychom som nakoniec zo seba vypustila:

,,Urobím to. Urobím prísahu." 
Draco sa na mňa zadíval a po chvílima chytil za ruku a odviedol ma z knižnice. Prechádzali sme chodbami, no po chvíli sme zastali pri veľkých železných dverách. 
,,Si si istá, že to chceš urobiť?" spýtal sa naliehavo. 
Ani neviem prečo, ale na chvíľu som zaváhala a cítila som, ako mi pot steká po chrbte. Zadívala som sa naňho a odpovedala:
,,Áno, som." 
Draco otvoril železné dvere a vstúpil do tmavej miestnosti, v ktorej sa rozsvietili sviečky na stenách. Nasledovala som Draca, ktorý kráčal priamo k nejakému starému pánovi na konci miestnosti. Zastalli sme pred jeho stolom. Starý pán mal dlhé sivé fúzy i vlasy a na nose mal okuliare. Díval sa do papierov, ktoré mal položené na stole a akoby nevnímal svet okolo neho. 
,,Ehm..." Draco si odkašlal.
Starý pán zdvihol hlavu a hodil pohľad priamo na mňa. 
,,Strýko Refius, potrebujem od teba pomoc."podľa Dracovych slov som usúdila, že ten starý pán je jeho strýko. 
,,Čo tu hľadáš?" spýtal sa hrubým hlasom. 
,,Ehm... Potrebujem..." 
Skôr ako Draco dohovoril skočila som mu do reči a oznámila som:
,,Chcem sa pridať na temnú stranu." 
V tej chvíli som si položila otázku, naozaj to chcem? Je to dobrý nápad? No dobre, rozhodla som sa. Spravím to, čo musím. 
Dracov strýko sa hrubým hlasom zasmial.
,,Takže ty by si sa chcela pridať na temnú stranu?" hovoril so sarkastickým tónom hlasu a porkačoval ,,Ty, v ktorej prúdi čistá krv, ktorá by neublížila ani tomu najohavnejšiemu stvoreniu?"
,,Strýko, naozaj to potrebujeme čo najskôr. S mamou sa niečo deje." naliehal Draco. 
,,Dobre, dobre, vydrž." odfrkol a podišiel ku veľkej skrini, v ktorej niečo hľadal. Počas hľadania si stále čosi hundral popod nos. Nerozumela som mu ani slovo. Nakoniec vybral nejakú flaštičku a podišiel k nám. Vyzerala úplne obyčajne, až na to, že v nej bola nejaká zvláštna tekutina. 
,,Nerozmyslíš si to ešte?" spýtal sa ma Dracov strýko. 
Pokrútila som hlavou.
,,Dobre teda, priprav sa." 
So stola zobral čepeľ a podišiel ku mne. Zdesila som sa. Pomyslela som si, či ma musí najskôr zabiť, aby som mohla splniť prísahu. 
Siahol po mojej ruke a priložil čepeľ ostrou stranou na moju dlaň. Pritlačil čepeľ do kože a ja som ucítila jemnú bolesť. Trochu som sa pri tom mykla. Starý pán sa uškeril. Zovrel mi dlaň a nastavil pod ňu flaštičku tak, aby moja krv kvapkala presne do nej. Pri každej kvapke, ktorá padla do flaštičky, tekutina v nej začala iskriť.
Keď bolo vo flaštičke dostatok krvi, starý pán zobral obväz a obviazal mi ho okolo ruky. Cítila som sa slabá. Trochu sa mi krútila hlava, no povedala som si, že to zvládnem. Odvahu mi dodal aj Dracov úsmev pri pohľade na mňa. 
S flaštičkou sa otočil ku knihe, ktorá ležala na stole. Otvoril ju a naklonil hrdlo flaštičky nad čistú stranu. Po chvíli sa tam zjavilo atramentom napísané moje meno. Jednou rukou sa chytil knihy a druhou siahol po mojej ruke. Chytil ma za moju zdravú dlaň a začal hovoriť nejaké zaklínadlá. Bol to iný jazyk, ako ten, ktorým hovoríme. Znova som ničomu nerozumela. 
Postupne sa jeho hrubý hlas zosilňoval a ja som cítila, ako do mňa prúdi nejaká energia. Posledné slovo vyslovil najhlasnejšie, teda skôr ho vykríkol a náhle odtiahol obe ruky od knihy a odo mňa. Pocítila som nával tlaku. Myklo mnou a omdlela som. 

Ležala som na tvrdej zemi s bolesťou hlavy. Nebola som celkom pri vedomí, no cítila som sa silnejšia, ako nikdy pred tým. Nemyslím fyzicky, ale akoby som mala väčšiu moc. Akoby bol zo mňa úplne iný človek. Zrazu som pocítila trhanie ramenom a niekto volal moje meno:
,,Hermiona, Hermiona." zistila som, že je to Dracov hlas a napokon som otvorila oči. Postavila som sa a pozrela som sa na Draca. Ten sa na mňa usmieval od ucha k uchu. 
,,Hermiona, zvládla si to. Urobila si prísahu." po chvíli uvedomenia sa som sa naňho usmiala a obíjmula som ho. Obzrela som sa na jeho strýka, no ten už znova sedel za stolom a hľadel do papierov. 
,,Ďakujem" zašepkala som smerom naňho. Vedela som, že to počul, pretože jeho kútiky úst sa jemne zdvihli a to znamenalo, že sa usmial. 
,,Poďme zachrániť tvoju matku." napokon som povedala Dracovi a vybrali sme sa za ňou. 
Dorazili sme do miestnosti, kde Dracova matka len bezvládne ležala v posteli a hľadela pred seba. Našťastie som mala pri sebe knihu, ktorá v sebe ukrýva postup, ako vyliečiť túto "chorobu".
Riadila som sa presne podľa postupu, ktorý bol napísaný v knihe.
Draco sa na mňa nečinne pozeral a napokon povedal tichým hlasom:
,,Hermiona, ja ti verím."
Po jeho slovách som sa cítila ešte silnejšie a dávala som do toho najviac, ako môžem. Nasledovalo posledné zaklínadlo. Vyslovila som ho a zložila som si ruky vedla seba. Čakala som, čo sa stane. No čakala som márne. Dracova matka naďalej nehybne ležala a hľadela pred seba. 
Draco sa otočil chrbtom od jeho matky. Prikráčala som za ním a pozrela som sa mu do očí.
,,Prepáč, snažila som sa zo všetkých síl." Dracovi vyhŕkli slzy do očí. Bolo mi to veľmi ľúto. Natiahla som sa za ním a obíjmula som ho.
Chvíľu sme ostali v objatí, no stalo sa niečo nečakané. Začula som silné vdýchnutie a keď som sa pozrela na Dracovu matku, náhle sa začala obzerať. Draco otočil hlavu k nej a akoby sa doňho vrátilo všetko šťastie.
,,Matka!" zvolal a rozbehol sa k nej. Chytil jej ruku a pozrel sa jej do očí.
,,Draco." povedala jeho matka nežným hlasom a pokračovala, ,,Niekto ma zaklial."
,,Vieš kto? Videla si ho?"
,,Žiaľ nie."
Prizerala som sa na nich a videla som, že sú šťastní. Zrazu na mňa Dracova matka zdvihla pohľad.
,,Ty!" pozrela na mňa nenávistným pohľadom. 
,,Nie, nie, matka to je v poriadku. To ona ťa zachránila." zaskočil ju.
,,Ty... Ty si ma zachránila?" spýtala sa prekvapene.
,,Ehm... Vyzerá to tak, že áno."
,,Za to som ti nesmierne vďačná." tieto slová by som od nej nečakala. Usmiali sme sa na seba a ja som mala konečne ten správny pocit, že sem naozaj patrím.
,,Matka, odpočiň si, o chvíľu prídem." oznámil Draco a prikráčal ku mne. Chytil ma za ruku a viedol ma preč zo zámku. Zastavili sme sa pri fontáne.
,,Ďakujem." povedal a zahľadel sa mi do očí. Pomaly sme sa k sebe približovali. Pocítila som jeho sladké pery na tých mojich. Chvíľu sme ostali v objatí a potom sme sa odtiahli. Začali sme sa prechádzať popri krásnej záhrade, ktorá sa rozprestierala pred zámkom. 
,,Ten starý pán je naozaj tvoj strýko?" pousmiala som sa.
,,Ehm... Áno... Keď teta zomrela, totálne sa z toho pomiatol." trochu sa vyhýbal pohľadom. 
,,A ako sa dostal k práci robiť prásahy?"
,,Ja vlastne ani neviem... Nikdy ma to nijako nezaujímalo."
Nastala chvíľka ticha, no napokon Draco prehovoril:
,,Ešte raz veľmi ďakujem... Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby matka tak ostala do konca života."
Hodila som sa mu do náručia a pošepla mu do ucha:
,,Nemáš za čo... Predsa by som nenechala umrieť tvoju matku."
Chvíľu sme vydržali v objatí, až napokon Draco zo seba vypustil:
,,Milujem ťa." a dal mi letmý bozk na pery. 
,,A... Ehm... Ako sa cítiš, keď teraz patríš k nám na temnej strane." spýtal sa s trochu roztraseným hlasom. 
Musím sa priznať, že sa cítim oveľa silnejšie, ako kedy pred tým. Viem, že odteraz sa môj život kompletne zmenil. Je zo mňa úplne iný človek. Npariek tomu, že nikdy pred tým by som sa dobrovoľne na temnú stranu nepridala, ale musím povedať, že sa cítim:
,,Vynikajúco." Dracovi sa rozžiarili oči a zrazu sa mu objavil príjemný úsmev na tvári. 
Po chvíli ticha mi Draco apokon oznámil:
,,Vráť sa späť do zámku. Ja tu ešte niečo mám." pousmial sa na mňa a ja som mu úsmev opätovala. 
Otočila som sa na päte a smerovala som do mojej izby. Po pár minútach som sa objavila pri mojej postela, do ktorej som sa zvalila. Pomyslela som si, čo asi také ma Draco ešte na práci. Vlastne mi to je aj jedno. Po chvíli mi to úplne vyfučalo z hlavy a nakoniec som tuho zaspala. 

Ahojtee... :3 veľmi ma mrzí, že som už skoro 3 týždne nepridala novú časť, ale neviem čo to do mňa vošlo a akosi sa mi tento príbeh už nechcelo písať. Nakoniec som sa spamätala a konečne napísala novú kapitolu :)
Samozrejme vám ďakujem za každé vaše likes a komenty. Vždy ma to nakopne... :D :3
330 zhliadnutí a 50 likes. Ďakuje ľudia. <3
Budem rada, ak budete čítať môj príbeh aj naďalej... :)