Dramione

Kapitola piata - Tajný denník

Hermiona 

Vstali sme a chvíľu sme sa poprechádzali tu v okolí lesov. Napokon sme sa rozhodli, že sa vrátime. Draco ma jemne chytil za predlaktie a premiestnili sme sa späť do mojej izby. 
Vyzeralo to tak, že si nikto nevšimol toho, že sme boli preč. Zrazu vošiel do izby Dracov otec. Mysleli sme, že sme v koncoch. 
,,Draco, kde si zmizol? Všade som ťa hľadal." pokračoval, no akoby až teraz si všimol, že stojím vedľa neho, ,,A... a prečo si tu s touto tu?"
,,Ehm... Chcela vedieť kde je knižnica." zakoktal sa Draco. 
,,Temný pán ťa očakáva, Draco." povedal, otočil sa a odišiel. 
,,Idem s tebou." namietla som. 
,,Nie. Ostaň tu. Toto je len medzi mnou a temným pánom." povedal a odišiel z izby. 
Nemohla som to nechať len tak, tak som ho prenasledovala. Potichu som sa plýžila za každým rohom, za ktorý Draco zašiel. Po pár krokoch som stúpila na vŕzgajúcu podlahu a Draco to v momente započul. Otočil sa za seba, no ja som sa stihla skryť za roh steny. 

Dorazil až k pracovni temného pána, stlačil kľučku a vošiel dnu. Pritlačila som ucho ku dverám, aby som počula, čo je tak dôležité. 
Spoza dverí sa ozýval tlmený hlas Voldemorta:
,,Tak predsa si prišiel." chvíľu sa odmlčal, no napokon začal rozzúreným hlasom, ,,Myslel si si, že ja som taký hlupák a nezistím, že si bol celý čas preč?! Ja..." zdôraznil slovo ja a pokračoval nahnevaným hlasom, ,,ja viem o každom čarodejníkovi, nebodaj muklovi, ktorý sa dostnae dnu alebo preč zo zámku." Bol veľmi rozzúrený a najhoršie bolo na tom, že sme to spôsobili my. Je mi ľúto Draca. 
,,Ale pane, ja som sa len držal vášho plánu." povedal napokon Draco.
O akom pláne to Draco hovorí?
,,Takže plán pokračuje dobre?" spýtal sa, akoby mu už bolo jedno, že sme opustili zámok. Ale o akom pláne to tu stále Voldemort hovorí? Bola som z toho úplne vykoľajená. 
,,Ehm... A..." Draco sa zakoktal a nevedel, čo má ďalej povedať, ,,Áno, ide to dobre. Myslím, že už sa do mňa naozaj zamilovala." počkať, počkať, rozumiem dobre? Takže plán bol, aby som sa zamilovala do Draca? A ja som bola po celý ten čas tak naivná. Myslela som si, že Draco ma naozaj miluje. Mýlila som sa. Takto ľahko som sa nechala oklamať. Počúvala som ďalej, aby som sa dozvedela viacej. 
,,Výborne, Draco. Musím uznať, že ma prekvapuješ. Ani som nečakal, že to takto ľahko s ňou pôjde."
Po tejto vete, som už nechcela počuť viac. Utekala som s plačom do mojej izby a snažila sa byť po tichu. Zavrela som za sebou dvere a zvalila sa na postel. Zakryla som si rukou tvár a začala som plakať. Ako mi to mohol Draco spraviť? Mala som pocit, že ma naozaj miluje. No po celý čas to len predstieral. Naozaj som si myslela, že sa zlepšil, no je to presný opak. Zhoršil sa. 
Napadlo ma, že mám pri sebe v taške denník, ktorý som začala čítať. Zaujímalo by ma, ako to asi tak pokračovalo. Vytiahla som ho teda z tašky, aby som sa aspoň na chvíľu odreagovala. Skôr než som otvorila knihu krivolab za mnou pribehol a začal na mňa chrčať. Teda vlastne nie na mňa, ale presnejšie na ten denník. Akoby nechcel, aby som ho čítala. 
,,Krivolab pššt..." povedala som mu a pohladkala som ho. Neodolala som a napokon som otvorila denník. 

13. Október, 1991

Už šiesty rok trávim na tej najlepšej škole a to na Rokforte. Profesorka McGonagallová ma veľmi chváli. Vraj som najlepšia žiačka na Rokforte. Som síce rada, že ma chváli a veľmi si to cením, ale nerobí to zo mňa nič viac, ako sú ostatní žiaci na Rokforte. Všetok čas trávim s Francis, mojou najlepšiou kamarátkou. Bellatrix je čím ďalej, tým horšia. Akoby už ani nevedela, kto sme. Akoby si ani nepamätala, že sme vôbec niekedy boli najlepšie kamarátky. Správa sa k nám, akoby sme boli jej nepriateľky, pritom my ju stále pokladáme za našu najlepšiu kamarátku. Teda... pokladali sme, až pokým si nás úplne nezhnusila. Tá jej slyzolinska partia jej vôbec neprospieva. Len ju zhoršuje. Ale teraz späť k tomu, čo nám spravila.   
Ten mesiac sa stávali rôzne nehody a jednou z nich bolo aj zmiznutie Filchovej mačky. Filch to riešil hádam s každým žiakom. Raz, keď sme s Francis boli na hodine transfigurácie profesorky McGonagallovej, začalo sa riešiť zmiznutie Filchovej mačky. Keďže sme mali hodinu aj so slizolinčanmi, pani profesorka sa na to isté pýtala aj ich. Náhle sa ozvala Bellatrix a zvalila to na mňa:
,,Pani profesorka ja viem kto to bol." odmlčala sa a pokračovala, ,,Bola to Thalia. To ona to spravila. Zabila ju! Na bývalých dievčenských záchodoch. Našla som tam mačacie chlpy Filchovej mačky pohodené v červenej kvapaline. Usúdila som, že to bola krv. Ale to nebolo to jediné, čo som našla. Bol tam aj na zemi pohodený náramok, ktorý Thalia zvačajne nosí."
,,To nie je pravda!" vybuchla som na ňu, ,,A navyše ten náramok mohol patriť hocikomu!" bránila som sa."
,,Uhm.. Áno? A poznáš nejakú inú Thaliu, ktorá nosí náramok s nápisom T+F=BFF? Myslím, že T ako Thalia a F ako Francis. Hádam nie som taká hlúpa." profesorka McGonagallová sa ticho prizerala do našej hádky, no napokon vyhlásila: 
,,Dosť, dievčatá. Stačilo by. Pôjdeme sa tam pozrieť a všetko preskúmame. Hodina skončila, môžete odísť."
Hodila som nenávistný pohľad na Bellatrix, síce to nebola pravda. Jasneže Francis mi verila. 
Pár týždňov sa na mňa profesorka McGonagallová ani len nepozrela.
 Nakoniec sa to našťastie vyriešilo. Filchova mačka sa objavila a všetko bolo znova v poriadku. Zitstilo sa, že Bellatrix to celé na mňa ušila. Pekne si to odpikala s Filchom. Pomhála mu vymetať všetky pavučiny v miestnosťach, v ktorých sa učí. A to ich bolo teda riadne veľa. 

Zatiaľ, čo som to čítala, všimla som si, že Bellatrix sa dosť za tie roky zmenila. Ale prečo? Kto ju na to naviedol? Chcela som sa dozvedieť viac, no nechcela som stráviť čas nad čítaním maličkostí. Pretočila som o veľa strán do predu. 

1. Júl, 1993

Bolo mi veľmi ľúto, že som doštudovala na strednej škole čarodejníckej na Rokforte. Je to tá najlepšia škola na celom svete. Teda bola. Nie som si síce iešte presne istá v akom obore budem pokračovať. Dohodli sme sa, že s Francis sa budeme naďalej stretávať. Na konci školského roka a síce celej školy na Rokforte som dostala ocenenie, za najlepšiu čarodejnicu. Bola som z toho veľmi šťastná. Myslím, že celý čas strávený na Rokforte ubehol veľmi rýchlo. Pred chvíľou som prvýkrát nastupovala na vlak do Rokfortu a teraz? Teraz, som bola vyhlásená za najlepšiu čarodejnicu a moja cesta Rokfortom končí. Chýbajú mi kamaráti z chrabromilu, či z bystrohlavu alebo bifľomoru. Priznám sa, že zo slizolinu mi nechýba nikto.
Rýchlo musím rozmýšľať, do akého oboru sa pustím. 

15. August, 1993 

Bola som na prechádzke s mojim psom. Prechádzala som sa okolo lesa, no zrazu som pocítila, ako sa zatriasla zem okolo mňa. Obzrela som sa a koho nevidím? Bellatrix sa smiala, síce neviem načom. Bola úplne bláznivá. Môj pes na ňu začal štekať. 
,,Čo tu chceš?" spýtala som sa jej. 
,,Prišla som ti niečo oznámiť." poznamenala tajomným hlasom a ja som sa sama seba pýtala, čo asi také mi ona prišla oznámiť. 
,,Temná strana ťa očakáva. My niesme taký, ako tí vaši "priatelia". Neutečieme hneď, ako sa začne schyľovať k niečomu zlému. Vždy držíme dohromady a hlavne si pomáhame. Preto ti dávame na výber. Buď ťa budeme väzniť v našej pevnosti alebo sa pridáš na našu stranu. Naučíme ťa, ako používať temnú mágiu."
Síce ma to veľmi lákalo. Naozaj neviem prečo. Čo sa so mnou deje? 6eby som mala v sebe niečo temné?
,,No ták, ja viem, že je v tebe niečo." prehovárala ma Bellatrix. 
Prečo chú práve mňa?  Nechcela som byť do konca svojho života väznená. Ale ani som sa nechcela pridať na temnú stranu. Teda... Uhm... Neviem. Možno naozaj niečo vo mne je. 
Ale nie, čo to hovorím. Nemôžem sa pridať na temnú stranu. Proste nemôžem. 
Zrazu, akoby za mňa povedal nejaký úplne iný človek:
,,Dobre teda, pridám sa k vám." 
,,Dobre robíš Thalia. My ťa naučíme, čo je to čierna mágia." Bellatrix ma chytila za ruku a premiestnili sme sa na nejaké neznáme miesto.
,,Ako... Ako si to..." ostala som v nemom úžase.
,,Ako sme sa premiestnili? Neboj aj to sa časom naučíš." 

Práve, keď som najviac túžila čítať ďalej, vytrhlo ma z čítania klopanie na dvere. V tom do dverí vstúpil Draco. 
,,Ahoj." pozdravil ma a chystal sa ma objať, no ja som ho rukou odo mňa odstrčila. 
,,Ja presne viem, o čo vám s Voldemortom ide. Váš plán bol, aby som sa do teba zamilovala, je to tak?! Ako som vôbec mohla byť taká naivná?!" Draco stál zaskočený oproti mne a ja som pokračovala, ,,Celý čas si ma len ťahal za nos. Ja už som si myslela, že si sa naozaj zmenil. Verila som ti a ty takto?! Moje city k tebe boli pravé, nie ako tie tvoje." Draco chvíľu nevedel, čo má povedať, no nakoniec prehovoril:
,,Hermiona počkaj, nie je to celkom tak ako si myslíš." odmlčal sa, no napokon pokračoval. ,,Po prvé, neviem, ako si sa to dozvedela, ale to radšej nechám tak. A po druhé, áno je to tak. Voldemort mi nakázal aby som ťa zviedol a veľmi sa ospravedlňujem, že si sa to takto dozvedela. Priznávam sa, že zo začiatku to boli nútené city k tebe, no postupom času, ako sme sa spoznávali som k tebe pociťoval oveľa viac. Zamiloval som sa do teba Hermiona. Zamiloval som sa do tvojho krásného úsmevu, aj do tvojich priehľadných očí. Neviem, ako ti to mám povedať, aby si mi verila ale..." pocítila som slzy na krajíčku mojich očí. Draco ma jemne chytil za predlaktie potiahol ma k sebe a pokračoval, ,,Ale milujem ťa." naklonil jeho tvár nad tú moju a pomaly sa ku nej približoval. Napokon som ucítila jeho sladké pery na mojich. V tej chvíli som sa chcela odtiahnúť a streliť mu facku, no napokon som sa uvoľnila a opätovala som mu bozk. V spojení našich pier som cítila, že to, čo Draco ku mne cíti je naozaj úprimné.  

Ahojte... :) tak konečne som vydala ďalšiu časť po trochu dlhšej dobe.
Veľmi vám ďakujem za každé vaše likes a komenty... :) 
Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Bola by som aj teraz veľmi rada, ak by ste napísali názor na túto časť alebo na celkový príbeh. :)
Ešte raz, ďakujem aj za takmer 100 pozretí. Dúfam, že to takto dobre bude pokračovať aj ďalej... :) :3