Dramione

Kapitola 8.- Sen alebo skutočnosť?

,,Zlodej!" kričala Bellatrix Lestrangeová na muža, ktorý bežal priamo predomnou. Bellatrix bola pod vplyvom nejakého zaklínadla a preto sa nemohla hýbať. Muž, ktorý bežal, držal v ruke nejakú sklenenú guľu. Tento predmet som spoznala hneď. Bolo to proroctvo a vyzeralo presne, ako to Harryho. To proroctvo určite patrí Bellatrix. Bolo mi jej ľúto ju tam nechať len tak stáť a toho zlodeja nechať újsť s jej proroctvom. Rozhodla som sa teda, že sa za ním rozbehnem, aby som proroctvo získala naspäť. 
Bolo už veľmi neskoro, preto som moc dobre nevidela pred seba. Vytiahla som rýchlo z vrecka prútik a zvolala:
,,Lumos."
Ocitla som sa v tmavom lese a stále som bežala za zlodejom. 
,,Stoj!" skríkla som naňho. 
Muž sa ani neobzrel a utekal ďalej. 
,,Petrificus Totalus!" vykríkla som zaklínadlo, no netrafila som sa. 
Muž akoby to úplne ignoroval a bežal ďalej. 
Aj keď som Bellatrix nemala moc v láske, chcela som pre ňu to proroctvo získať naspäť. No ako sa zdá, moc sa mi to nedarí. 
Pred nami stál veľký zrútený strom cez ktorý neviedla žiadna cesta. Muž bol obklúčený a nevedel, čo má robiť. Márne sa obzeral okolo seba a hľadal cestu, ktorou by mohol utiecť. 
,,Vráť mi to proroctvo." oznámila som mu. 
,,Nie!" skríkol a chystal sa proroctvo hodiť o strom.
,,Nie! Prestaň!" 
Vnútri mojej hlavy sa zrazu ozval nejaký hlas:
,,Zabi ho! Hermiona, zabi ho!"
Hlas sa ozýval čoraz hlasnejšie. Bola som zmätená a nevedela som, čo mám robiť.
,,Vráť mi to proroctvo a nič sa ti nestane." 
,,Ale ty nemáš nijaké právo ho vziať, pretože ti nepatrí."
,,Mne nie, ale tej žene, ktorej si ho zobral áno."
,,Tak to si na veľkom omyle, pretože toto proroctvo patrí niekomu úplne inému." oznámil a znova sa pokúsil hodiť to proroctvo o strom. 
V tom momente sa mi znova ozval v hlave hlas:
,,Zabi ho!"
Napokon som na muža namierila prútik a skríkla som:
,,Avada Kedavra!"

* * * * * * 

Zadýchaná som sa vzbudila a bleskovo som si sadla na postel. 
,,Bol to len sen. Len sen." upokojovala som sa. 
Tá predstava, že by som niekoho zabila ma znepokojovala. No bol to len sen a ja som nič zlé neurobila. 
Vonku bola ešte tma, tak som znova zaľahla do postele a zaspala. 
Vstala som až neskoro ráno a cítila som, že niekto sedí na mojej posteli. Pomaly a neisto som sa otáčala a keď som zistila, že to je Draco uľavilo sa mi.
,,Dobré ráno." poprial mi. 
,,Dobré ráno."
,,Vyspala si sa dobre?" spýtal sa a usmial sa na mňa.
,,Ehm..." zaváhala som, kvôli desivému snu, no napokon som zaklamala, ,,Áno." na sekunsu som sa neisto usmiala a odvrátila od neho zrak. 
,,Musím ti niečo oznámiť." povedal Draco.
Naznačila som hlavou, že môže pokračovať. 
,,Temný pán sa chce s tebou porozprávať."
Keď dokončil túto vetu nahlas som preglgla. 
,,Uhm... Tak dobre a kedy?"
,,Hneď teraz."
Chytil ma za ruku a vyšli sme z mojej izby. Pokračovali sme po chodbách až do Voldemortovej kancelárie. Draco otvoril dvere a na nešťastie ma pustil dnu, ako prvú. 
 Voldemort sa tváril veľmi znechutene. Napokon zvolal:
,,Á tu ju máme."
Na chvíľu sa ma zmocnil strach, no ani neviem prečo. Po chvíli ma ten strach prešiel. Povedala som si, že sa naozaj nemám čoho báť. Voldemort je síce mocný čarodejník, ale ja sa ho nebojím. 
,,Tak ako sa máš po tom, čo si zachránila Dracovu matku," odmlčal sa a zdôraznil: ,,temnou mágiou?" hodil na mňa zákerný pohľad. 
,,Vlastne... Celkom dobre." 
,,Chcel som ešte jednu otázku..." odmlčal sa, ,,Ak chceš, môžem ťa naučiť, ako správne zaobchádzať so zakázanými kliatbami." 
Nahlas som preglgla. Voldemort sa stále na mňa usmieval, no nie úsmevom, ktorým sa usmievajú normálny ľudia, ale úsmevom chladným a vážnym. 
,,Myslím, že na to budem mať ešte veľa času." pokúšala som sa to zahovoriť. 
,,Ale no ták... Ja viem, že to chceš..." vstal zo stoličky, na ktorej celý čas sedel a smeroval ku mne. Bol stále bližšie a bližšie, až som napokon ucítila jeho chladný dych na mojom krku. Prebehol mnou mráz. 
,,Ja viem, že jedno z nich si už použila." zašepkal svojimi chladnými perami do môjho ucha. 
Ako to myslí? Začala som šepkať:
,,Ale veď ja som žiadne zaklínadlo nepouž...." zrazu som si spomenula na môj sen... Teda... Nie to nemôže byť pravda. Bol to len sen. Len sen. Nič viac. Nemohla to byť skutočnosť. 
Voldemortov chladný smiech sa odrážal v okolitých stenách. Kráčal okolo mňa a popri tom hovoril:
,,Toto si ty! Neskrývaj to." 
Takže to bola skutočnosť. Ja som naozaj zabila človeka. 
,,Neboj, ak chceš, môže toto tajomstvo ostať len medzi nami." vedela som, že Voldemort by to len tak nenechal. A predsa pokračoval, ,,Pod jednou podmienkou. Ja, lord Voldemord ťa naučím, ako správne zaobchádzať s týmito zaklínadlami."
Stála som ako priklincovaná k zemi a nevedela som, čo mám povedať.
,,Berieš to?"
Neisto som kývla hlavou. 
,,Výborne." Voldemort sa otočil a zašiel k stoličke, na ktorej pred tým sedel. ,,Môžeš ísť!" rozkázal mi. 
Pomaly som sa tiahla ku dverám, no v tom vbehla do pracovne Bellatrix Lestrangeová.
,,Pane! Proroctvo! Niekto ho ukradol!" oznámila zadýchaným hlasom.
,,Tuto Grangerová ti s tým pomôže, však Grangerova?"
Nasledovala som Bellatrix po chodbách, až kým sme nenarazili na Draca. 
,,Čo sa tu deje? Kam tak bežíte?"
,,Proroctvo! Niekto ho ukradol!" povedala hystericky Bellatrix.
,,Idem teda s vami." navrhol Draco a spoločne sme nasledovali Bellatrix. 
Vyšli sme zo zámku a smerovali tou istou cesotu, ktorou som ja bežala za tým zlodejom. Mala som obavy. Čo ak sa dozvedia, že som ho zabila?
Dorazili sme na rozcestie. 
,,Ty Grangerova s Dracom chodte tade a ja idem tadeto." ukázala na obidve cesty. Ja s Dracom som išla tou istou cestou, ktorou som nasledovala zlodeja. Chcela som sa vyhnúť pohľadu na človeka, ktorého som zabila, preto som Dracovi navrhla:
,,N-nebude to tam?" ukázala som cestu úplne opačným smerom. 
,,Nie, ja viem, že to bude tam." 
Pokračovali sme teda cesotu až sme narazili na... veľký zrútený strom. Dorazili sme až k nemu. Na zemi som videla... mŕtveho muža. Zhíkla som a zakrila si ústa dlaňou. Draco ma silno objal a ja som zaborila hlavu do jeho hrude. 
Začuli sme praskanie vetvičiek. Niekto prichádzal. Draco pohotovo vytiahol prútik z vrecka a namieril na smer, z ktorého sa ozývalo praskanie konárikov. 
,,Bella, vyľakala si nás." povedal Draco. 
Bellatrix premeriavala mŕtveho muža. Napokon si všimla proroctvo ležiace na zemi. Rýchlo k nemu podišla a uchmatla ho. 

Bola som s Dracom v mojej izbe. Sedeli sme na posteli a rozprávali sme sa. 
,,Všimol som si, že si bola celá nesvoja, keď si zbadala toho mŕtveho muža." odmlčal sa, ,,Prečo?"
,,Ehm..." bála som sa mu povedať pravda, ,,Bol to veľmi nepríjemný pohľad." pozrela som sa mu do očí a mala som pocit, že i uveril. Myslím, že zacítil to, že som bola nesvoja. Nie len vtedy, ale aj teraz. Chytil ma za ruky, pozrel sa mi do očí s vypustil:
,,Hermiona, mne sa môžeš zdôveriť so všetkým."
Na chvíľu som bola presvedčená, že mu poviem pravdu, no nakoniec zo mna vyšlo len:
,,Ja som ti už pravdu povedala." a usmiala som sa naňho. 
,,Tak dobre teda." síce povedal tútp vetu, no stále mal výraz, akoby mi neveril. 
Chvíľu bolo medzi nami ticho, do kým som neprehovorila:
,,Môžem sa spýtať... Na čo chcela Bellatrix tak veľa to proroctvo?"
,,Hermiona, to sa teba naozaj netýka."
Ja som bola zvedavá, tak som sa pýtala ďalej:
,,Týka sa to nejako Bellatrix alebo nie?"
Draco pomaly vstal z postele a nahnevaným hlasom povedal:
,,Teba do toho nič!"
Chvíľu som ostala zarazená, no pokračovala som:
,,Počkať... A netýka sa to náhodou aj teba?"
,,Dosť!" zkríkol Draco. 
Odišiel a treskol za sebou dvere. Prečo je taký? Žeby sa to naozaj týkalo jeho? Viem, že či chcem alebo nie, musím zistiť viac.

Ahojtee... :) konečne nový diel na svete. Čo naň hovoríte? 
Ste super ľudia<3. Viem, že 66 likes sa nezdá tak veľa, ale pre mňa to veľmi znamená... Proste ste super. Veľmi by ma tiež potešili ďalšie komenty, likes či follow :)
Komenty, ktoré ste do teraz posielali ma vždy nakopnú k napísaniu ďalšej časti, takže teraz by ma určite nakopli tiež :3