Dramione

Kapitola šiesta - Rozhodnutie

Draco sa napokon odomňa odlepil, no pred tým mi stihol dať ešte pusu na čelo. Verím mu. Verím, že sa naozaj zmenil.
Hodila som naňho úprimný úsmev a on mi ho opätoval.
,,Prepáč, že som ti celý ten čas klamal a nepovedal ti pravdu. Veľmi..." začal rozprávať, no skôr, ako dokončil to, čo chcel povedať priložila som mu prst na ústa a naznačila mu, aby mlčal.
,,Odpúšťam ti." napokon som vyhlásila. Zahľadela som sa do jeho krásnych modrých očí a zbadala som v nich úprimnosť a lásku.
Draco ma chcel znova pobozkať, no ja som sa uhla tvárou a hodila sa mu do náručia. V jeho náručí som sa cítila bezpečne. Akoby ma už nič netrápilo. Z jeho objatia som cítila lásku. Lásku ku mne. Zrazu sa zpoza dverí na chodbe ozvalo náhle zvolanie Luciusa Malfoya:
,,Draco, potrebujem tvoju pomoc!" v momente sme sa od seba odtiahli, pretože sme nechceli, aby niekto vedel o našom vsťahu. Draco pomaly odchádzal a moja ruka sa vyšmykla z tej jeho. Pozdravil ma a po pár sekundách už ho nebolo. Zavrela som teda za ním dvere a šla si sadnúť na postel.
Je to krásny pocit vedieť, že ma niekto naozaj miluje. Akoby sme úplne zabudli na nezhody, ktoré boli medzi nami po celé tie dlhé roky. Teraz sa všetko zmenilo.

* * * * * *

Už som tu viac ako dva mesiace. Cítim sa tu viacmenej ako doma. No najlepšie sa cítim v Dracovom náručí. Vždy mi to dodá pocit bezpečia. Stretávame sa každí deň. Naše city sú stále silnejšie a silnejšie. Bohužiaľ, môžeme tráviť všetok čas len tu, na zámku. Nikde inde nemôžeme ísť. S Dracom sme sa dohodli, že sa dnes znova stretneme. Už mešká 10 minút a ja tu stále čakám. Rozhodla som sa teda, že strávim čas tým, že si prečítam denník. Stále ma to lákalo a ja som neodolala, tak som si ho napokon zobrala a začala čítať.

16. August, 1993

Všera ma Bellatrix doviedla do nejakého hlavného stanu celej temnej strany. Hovorila mi o nejakých smrťožrútoch. Doteraz netuším, čo to je. Ale hovorila mi aj to, že ak nechcem nemusím sa stať tým smrťožrútom, vraj stačí, ak sa len pridám k nim na temnú stranu. Neviem či sa k nim chcem pridať. Bojím sa. Neviem čoho ale bojím sa, že ak sa k nim nepridám zabijú ma. Vraj musím spraviť nejakú prísahu, aby som k nim spravila. Bellatrix mi o tom všetkom rozprávala, akoby to bol jej najšťastnejší deň života. Neviem, čo to so mnou spraví. Čo ak sa tam niečo pokazí a ja umrem tak či tak?

Keďže bol tento denník veľmi hrubý a do oknca ostávalo veľmi veľa strán prelistovala som sa až na:

25. December, 1997

Ubehlo pár rokov, čo som sa rozhodla prejsť na temnú stranu. Akoby sa zo mňa stal úplne iný človek, ale cítim sa lepšie. Mám pcit, ako keby som našla to, čo som dlhé roky hľadala. Na zhromáždeniach sa rozprávame o temnon pánovi. Dozvedela som sa veľa o jeho minulosti. Snažíme sa vymyslieť, ako ho znova vzkriesiť po tom, ako ho ten Harry Potter porazil silou vlastnej lásky. Všetci ho z duše nenávidíme. No jeho smrť, môžeme ponechať len na temnom pánovi. Len on ho môže poraziť.
Na Rokforte nám nehovorili o nebezpečných zaklínadlách, ktoré som sa tu naučila. Bolo ich veľmi veľa, no tie hlavné boli: Imperius, na ovládanie ľudí, ďalej Kruciatus, na mučenia a to najhoršie z nich bolo zaklínadlo Avada Kedavra, na úplné usmrtenie človeka. Nikdy sa nechcem dostať do situácie, keď budem musieť použiť zaklínadlo Avada Kedavra či vôbec ucítiť ho na vlastnej koži.
Aj keď by ste si mysleli, že sa tu správame ku sebe veľmi kruto, je to naopak. Ako každý rok slávime všetci spoločne Vianoce.
Zarzu Bellatrix vkročila do mojej izba a oznámila:
,,Veselé Vianoce." mávla prútikom a v mojej izbe sa rozsvietili všetky vianočné svetielka. Ostala som v nemom úžase.
,,Ďakujem, aj tebe."
,,Priniesla som ti darček." oznámila a podala mi malú krabičku. V nej bol náhrdelník s nejakým znakom.
,,Ďakujem moc." povedala som jej a objala som ju, ,,Čo znamená ten znak?"
,,To je znak darov smrti." pokračovala, ,,Hovorí sa, že ten, kto vlastní všetky dary smrti, stane sa sa nesmrteľným a vládcom celého čarodejníckeho sveta." napokon vyhlásila neisto, ,,Ale je to len rozprávka, no ja tomu verím."
Hneď som si zavesila náhrdeľník na krk a obzerala som si ho.
,,Prepáč, ale ja pre teba nič nemám." povedala som smutne.
,,Ale to vôbec nevadí."

Zdalo sa mi, že Bellatrix vtedy nebola taká šialená, ako je teraz. Zdalo sa, že bola oveľa lepšia, ako teraz. Čo sa s ňou len stalo?
Po chvíli vošiel do mojej izby Draco a oznámil mi:
,,Niečo sa deje s matkou." bol v rozpakoch a nevedel, čo má povedať, ,,Celé dni leží nehybne v posteli a nevidá ani hlásku."
,,Ukľudni sa Draco." snažila som sa ho ukľudniť. ,,Poď za mnou, možno bude niečo v knižnici." posúrila som ho a bežali sme tam.
Vošli sme do knižnice, ale tá bola tak veľká, že som sa v nej nevedela vyznať. Hľadala som medzi všetkými regálmi, až napokon som narazila na knihu Nezvyčajné ochorenia čarodejníkov.
Začala som listovať stranami. Čo robiť ak:

Čistokrvník stratí svoju moc

Ohluchnete kvôli mandragore

Zrazu stratíte cit v rukách

Po dlhšom hľadaní sme napokon našli, čo sme hľadali.
,,Aha tu!" ukázal Draco na nadpis Nehybne ležíte a stratíte hlas.
Začala som čítať text, ktorý tam bol napísaný:
Aj keď sa zdá, že to je normálna jednoducho vyliečiteľná choroba, nie je to tak. Bohužiaľ nepoznáme dôvod, zo ktorého toto ochorenie vzniklo, no poznáme postup, ako ho vyliečiť.
Čítali sme si postup, na uzdravenie tejto "choroby" a samozrejme na to boli potrebné dostatočné ingrendiencie.
,,Myslím, že toto všetko nájdeme v našich sklenníkoch." oznámil Draco.
Čítali sme ďalej, ale skôr ako som zatvorila knihu všimla som si varovanie na konci celého textu:
Upozorňujeme na to, že túto chorobu môže vyliečiť len niekto, kto má skúsenosti s čiernou mágiou alebo niekto, kto má zloženú prísahu temnej strany.
,,Ja to spravím." podujal sa Draco.
Sklopila som zrak znova do knihy, no bolo tam ešte niečo napísané:
Pokiaľ nieste dobrý čarodejník, neodporučujeme sa púšťať do tohto zaklínadla, lebo to môže dopadnúť veľmi zle.
A teraz som si uvedomila, že Draco nikdy nebol veľmi dobrý vo vážnom čarovaní. Obaja sme sa na seba pozreli a vymenili si pohľady. Obaja sme vedeli, čo by som mala spraviť, aby sme zachránili Dracovu matku.
,,Hermiona ja... Nechcem ťa do ničoho nútiť. Rozhodni sa sama." povedal Draco trochu skleslým hlasom.

Zdravým vás...:) čo hovoríte na túto časť? Páčila sa vám?
Do komentov píšte či sa má Hermiona pridať na temnú stranu a tým zachrániť Dracovu matku alebo sa o to pokúsi Draco a nemusí to dopadnúť dobre. Píšte do komentov a ja podľa toho napíšem ďalšiu časť... :3 :)
Veľmi vám ďakujem za každé vaše likes a komenty... Hlavne pozitívne komenty, ktoré mi vždy zdvihnú náladu a posúvajú ma k tomu, aby som tento príbeh nenechala tak, ale pokračovala v ňom... Som vám za to všetko veľmi vďačná <3 :)