Dramione

Kapitola 9. - Proroctvo

Sedela som sama na posteli a rozmýšľala som o tom čo sa práve stalo. Chcela som síce vedieť prečo je Draco taký, ale tiež som mala chuť sa za ním v tom momente rozbehnúť a ospravedlniť sa mu, no namiesto toho, som sedela na posteli ako priklincovaná a nepohla sa ani milimeter. 
Aj keď som teraz už vlastne na temnej strane, viem, že kúsok tej dobrej Hermiony vo mne ešte stále je. Nikdy by som ani nepomyslela, že by som sa niekedy pridala na temnú stranu, no kvôli všetkým okolnositam čo sa okolo mňa práve odohrávajú, nemám inú možnosť. Mám pocit, že to zlé ja sa stále väčšmi rozširuje do môjho tela, ako nejaký jed, ktorý mi vpichli do kože. 

Draco

Nechcel som po Hermione tak kričať, ale skrátka v tej chvíli som sa nedokázal ovládať. No v jednej veci mala pravdu. To proroctvo sa naozaj týka mňa. Aj keď stále neviem čo v ňom je. Priznám sa, že nemám odvahu doňho nahliadnäť, nech tam je čokoľvek. 
Prechádzal som tmavými chodbami a zrazu som si všimol, že dvere vedľa mňa sú pootvorené. Nechcel som vojsť práve tam, no veľmi ma to lákalo. Ani som sa nenazdal a stál som v rozsiahlej miestnosti. Prižmúril som oči, aby som lepšie videl siluety, ktoré sa rysovali v diaľke. Stála tam matka a Bellatrix bola vedľa nej. 
Kráčal som rýchlim krokom a v tom sa matka odtrhla od nejakej veci so zhrozenou tvárou a hodila pohľad na Bellatrix. Tá vec od ktorej sa odtrhla bolo proroctvo. Asi započuli moje kroky, pretože sa obe rýchlo otočili ku mne. 

,,Draco, syn môj čo tu hľadáš?" spýtala sa Narcissa zvedavo. 

,,Skôr čo tu hľadáš ty, matka?"

 Hneď ako som dopovedal posledné slovo matka sa postavila pred proroctvo, aby ho skryla. No asi si myslela, že ja som si ho nestihol všimnúť. 

,,Prečo skrývaš to proroctvo?" 

Matka nahlas prehltla a vyvalila na mňa oči. 

,,Draco, čo keby si išiel do svojej izby? Ja s tvojou matkou tu ešte máme niečo na pláne." namietla Bellatrix. 

,,Nie!" skríkol som, ,,Ja sa odtiaľto nepohnem, pokiaľ mi nevysvetlíte čo je v tom proroctve."

,,Draco, prosím, vráť sa do svojej izby." povedala matka súcitne.

Stál som tam pred nimi a nevedel som čo mám povedať. Chcel som vedieť čo sa ukrýva v tom proroctve. 

,,Accio pror..."

Skôr než som stihol vysloviť zaklínadlo Bellatrix na mňa namierila prútik a zvolala:

,,Expeliarmus!"

Z ruky mi vyletel prútik a ja som sa nemal čím brániť. Bellatrix si odhrnula vlasy z tváre a pozrela na mňa zhrozujúcim pohľadom. Zadíval som sa na svoj prútik, ktorý ležal na zemi a chcel som po ňom skočiť. No v tom matka zvolala:

,,Bellatrix, to nemáme za potreby."

,,Matka čo je v tom proroctve?" spýtal som sa kľudne.

,,No dobre. Pristúp." 

,,Nie, Narcissa, nemôžeš mu to ukázať!" skríkla Bellatrix.

,,Prepač, Bella." 

Vypustila tieto slová, zdvihla prútik a namierila ho na Bellatrix. 

,,Nehýb sa!" 

Bellatrix ostala nehybne stáť vedľa matky. Pristúpil som bližšie ku matke a tá mi naznačila, aby som sa dotkol proroctva. Chvíľu som váhal, či to mám naozaj urobiť, no nakoniec som pomaly priložil ruky ku proroctvu a nazrel doňho. 
Proroctvo skončilo a ja som sa s vyvalenými očami obzrel na matku. 

,,To nemože byť..." 

Matka sa na mňa zazrela smutným pohľadom a objala ma. Nechce sa mi tomu veriť. Prečo práve ja? Prečo si proroctvo nevybralo niekoho iného? 

,,Nesmúť. Počula som o proroctvách, že nemusia byť vždy pravdivé. Niektoré dokonca klamú, aby si človek myslel, že to tak naozaj má byť."

Chcel som matke veriť, no mal som pocit, že proroctvo hovorí pravdu. No taktiež som sa pravdy bál. 

,,Toto si nemala robiť sestra!" zrazu zvolala Bellatrix a namierila na mňa prútik. Pokúšala sa strielať do mňa zaklínadlá. Každé zaklínadlo ma minulo.

,,Expeliarmus!" skríkla matka a namierila prútik na Bellatrix. Bohužiaľ minula. 

Začali na seba vrhať zaklínadla a ja som sa len nečinne prizeral. Nechcel som aby to takto dopadlo. Čo ak Bellatrix matke ublíži? 

,,Draco, bež!"
Zvolala matka popri bojovaniu so svojou vlastnou sestrou. Rozbehol som sa a bežal cez celú miestnosť. Vyletel som z dverí ako strela. V tom momente som mal veľmi veľké vyčitky, z toho, že som tam mamu nechal samp bojovať so svojou sestrou. Napadlo mi, že by som mohol zavolať otca na pomoc, no taktiež by som mu musel povedať dôvod a nechcem, aby sa o tom proroctve dozvedelo veľa ľudí. A v tom som do hlavy dostal nápad. Hermiona mi určite poradí. 
Skôr než som otvoril dvere do jej izby, rozmyslel som si čo jej poviem. Pomaly a neisto som potiahol kľučku a vošiel do izby. 
Hermiona akurát spala. Nechcel som ju rušiť, tak som pomaličky cúval ku dverám. Pomyslel som si, že teraz si budem musieť poradiť sám. Už som bol pri dverách a v tom...

,,Draco čo tu robíš?" otvorila oči a spýtala sa ma. 

,,Ehm... ja..." v tej chvíli som sa neubránil citom a rozbehol som sa ku nej. Tuho som ju objal.

,,Čo sa stalo?" 

Vyrozprával som jej čo sa v tej miestnosti stalo, no nemal som odvahu jej povedať čo bolo ukryté v proroctve. 

,,Draco, to ma mrzí." pozrela na mňa previnilým pohľadom. 

,,Pomôžeš mi, ak sa to nejako dá?" 

,,Ja... Rada by som, ale najskôr by som musela vedieť, o čo sa v proroctve jedná." tieto slová ma zmrazili. Chvíľu som naozaj nevedel čo mám povedať, no myslím, že by to bolo férové, keďže Hermiona zachránila mojej matke život... poviem jej to. 

Povzdychol som si a napokon som zo seba to zo seba vysypal. 

,,To proroctvo znie: ..................

Konečne ďalšia kapitola na svete :D :3 čo na ňu hovoríte? :)
Asi ste si všimli novú formu, ktorou píšem... áno až teraz som zistila, že celý čas som písala zle :D ale teraz sa to konečne zmenilo :3 :D
Ďakujeem moc za vašu podporu z komentárov a ako vždy to tu omielam, vždycky ma to nakopne k napísaniu novej časti :3
Všetky vaše likes a komenty ma vždy potešia... ste proste top :3
Ps: V ďalšej časti sa dozviete aké proroctvo Draco počul :3