Dramione

Kapitola 13. -

Ležala som vedľa Draca a pomaly už vychádzalo slnko. Mal ruku okolo môjho krku a ja zas moju ruku na jeho hrudi. Rozprávali sme sa o okolnosiach čo sa tu práve dejú. 

,,Draco, čo ak nás tu nájdu? Ba ešte horšie čo ak nás všetkých do jednoho pozabíjajú?"

,,Hermiona, kľud." odmlčal sa a usmial sa na mňa, ,,Nič také sa nestane. Nedovolím, aby niekomu z nás ublížili."

Hodila som na neho usmievavý pohľad a on mi pri tom vtisol bozk na čelo. Po chvíli sme sa začali viac a viac bozkávať. No zrazu mi prišlo zle. 

,,Počkaj..." zakryla som si ústa. 

,,Čo sa deje?" spýtal sa zvedavo.

Rýchlo som vyšla z postele a bežala zo stanu preč. Bola som naklonená ku kríkom, ktoré boli priamo predo mnou a v tom ma naplo. Chvíľu sa nič nediaľo no napokon to prišlo. Z úst mi vyšla tekutina a smerovala priamo do kríkov. Smerovala som k jazeru, aby som si umyla ústa. Nabrala som si vodu do dlaní a umyla si ňou ústa aj celú tvár. Zrazu som započula nejaký mužský hlas... Teda dva hlasy. 

,,Vieš čo máme robiť keď ich chytíme však?"

,,To dievča ponecháme temnému pánovi a s chlapcom si môžeme robiť čo chceme..."

,,A to znamená?"

,,Že ho môžeme aj zabiť."

Obidvaja sa sarkasticky zasmiali a ja som sa zhrozila. Nemôžu nás nájsť. Musíme sa lepšie skrať. No obidvaja vyzerali byť celkom hlúpi, takže to možno nebude taký problém im újsť.
Znova som si spomenula na to, že len pred chvíľoi som zvracala... Ale nie... Nie, to nemôže byť pravda! Ja... asi som tehotná! Nahlas som prehltla. Smerovala som k nášmu táboru, aby som varovala ostatných pred smrťožrútmi. Bohužiaľ som im išla priamo v pätách. No v tom som stúpila na paličku, ktorá praskla. Smrťožrúti sa ihneď otočili, no našťastie som sa skôr ako si ma všimli stihla skryť za strom, ktorý bol priamo vedľa mňa.

,,Čo to bolo?" spýtal sa jeden zo smrťožrútov a obzrel sa najskôr na seba a potom na toho druhého.

,,Zrejme len veverica," odpovedal, ,,Upokoj sa, sme v lese tu je zrejmé, že sa tu budú vyskytovať zvieratá."

,,Máš pravdu..." obaja sa chladne zasmiali.

Zabočila som pomedzi stromy a smerovala k táboru. Rozhodla som sa bežať, aby som tam bola rýchlejšie.

Dorazila som do táboru a rýchlo bežala do stanu za Dracom, oznámiť mu čo som práve počula. No Draco nebol vo svojej posteli. Panicky som sa začala obzerať po celom stane, no nikde nebol. Vyšla som von a začala kričať:

,,Draco! Draco, kde si?!" 

Nastala chvíľka ticha a v tom niekto vyšiel z kríkov. Rýchlo som zareagovala a vytiahla prútik. Až teraz som si uvedomila, že to je Draco. V ruke držal kôpku dreva. Vrhla som sa naňho a obíjmula som ho. Potom som ho pobozkala a spýtala sa:

,,Oh Draco. Tak som sa o teba bála. Už som sa zlakla, že ťa dostali."

,,Bol som len pre drevo." usmial sa na mňa a potom, akoby sa uvedomil, ,,O čom to hovoríš? Kto by ma mal dostať? Je tu ešte niekto iný?"

,,Ja... Bola som pri rieke a tam som počula dvoch smrťožrútov... Hľadajú nás. Voldemort už zistil, že sme utiekli. Musíme ísť niekde inde..."

Zrazu vybehli zo svojho stanu Harry a Ginny. Boli celý bez seba a Harry napokon zo seba vydral:

,,Hermiona, Ron zmizol."