In the power of the mafia

14. - Shoot!

„Urobila si na nich dojem, zlato." povedal keď sa vrátil z chodby.

„Ja alebo moje šaty?" nadvihla som obočie a on sa uškrnul.

„Chcel som ti niečo dať." povie a vybral sa k jednej zo skríň, čo mu siahala tak po pás, bola z tmavého dreva ako zvyšok nábytku a mala niekoľko šuflíkov. Otvoril stredný a keď som si všimla, čo vytiahol, vyvalila som oči.

„Jonathan..." hlesla som ale to už bol u mňa.

„Nie, Alisson, potrebuješ sa brániť. A ja chcem, aby si to mala pri sebe, kdekoľvek sa vyberieme. Naučím ťa strieľať a takisto aj Stefany. Ste veľmi ľahkým terčom a ja sa na to už nemôžem pozerať."

„Ale ja... ja nedokážem zabiť človeka." povedala som stiesnene a objala si hrudník.

Voľnou rukou ma pohladil po líci: „Zapamätaj si jedno pravidlo. Zabi, alebo buď zabitá."

Ten chlad v jeho hlase nejde neprepočuť, preto radšej sklopím pohľad.

„Alisson."

Pokývala som hlavou.

„Ja tu nebudem vždy, aby som ťa chránil, kráska."

Vydesene na neho pozriem: „Akéto nevrav ani zo žartu."

„Nevravím." povie s vážnou tvárou.

„Tajíš mi niečo?"

Povzdychne. Takže hej. Nič nepovie, iba mi podáva zbraň.

„Ak nastane čas, tak ti to vysvetlím, fajn?"

S veľkým sebazaprením som prijala zbraň: „Fajn. Len nech nie je neskoro."

Pritiahol si moju tvár bližšie a nežne ma pobozkal. Následne už držal moju tvár v oboch rukách a ja som mu ruky omotala okolo krku a začala spolupracovať. Len čo si vypýtal vstup jazykom, hneď som mu privolila. Bez toho, aby prerušil náš bozk ma zhodil na gauč a zbraň položil na stôl. Bozk sa prerušil, až keď mi rozopol horné gombíky košele a oboma rukami mi siahol do výstrihu a ja som sa neubránila slastnému zavzdychaniu. Bozkami sa presunul na môj krk, zatiaľ čo ja som mu, poťahovala dlhšie hnedé vlasy a pod jeho dotykmi sa vlnila jedna radosť. Jemnými bozkami si vydobyl cestičku medzi mojimi prsiami, kde sa pri podprsenke zastavil a znova sa venoval mojim perám. Prstami som mu skĺzla po výraznej sánke a zastavila sa pri brade. Naše jazyky opäť zvádzali vášnivý tanec, následne mi ho Jonathan prerušil a spodnú peru mi uchopil medzi zubami. Vtom momente som zacítila ako sa presúva prstami k lemu nohavičiek. Jednou rukou som uchopila tú jeho a zastavila ju v pohybe, zatiaľ čo on pustil moju peru a nechápavo mi pozrel do očí.

„Nemôžeš." povedala som udýchane. Srdce mi bilo ako o život a celé moje telo si ho pýtalo, aj keď to bolo úplne šialené, no v tejto chvíli tak prirodzené, „Musíš si počkať."

Vysúkala som zo seba a na jeho tvári sa zračilo sklamanie a jemne ma priľahol.

„Sakra." zahrešil pošepky a ja som cítila prečo a preto som sa uškrnula, „Koľko?"

„Dajme tomu tri dni. Možno štyri." stále som sa musela uškŕňať. Aspoň raz nemusí dostať to, čo chce.

Povzdychol a ľahol si za mňa, objal ma a ja som si upravila blúzku. Jemne ma potiahol za ušný lalôčik a ja som s úsmevom a privretými očami vydýchla.

„Zrejme pôjdem pozrieť Stefany."

„Ale to ťa musím najprv pustiť." uškrnul sa.

„Ak nájdeš niečo obstojné v telke, tak ti ešte tak skoro neutečiem." povedala som a on siahol po ovládači. Napokon sme našli niečo, čo zaujalo nás oboch a síce bol už nejaký stred filmu, nevadilo mi to a bolo príjemné ležať v jeho náručí.