Vodič nám otvoril dvere a vystúpili sme. Pred nami sa pýšila prízemná biela budova, vpredu presklená, až som dovidela na obývačku a kuchyňu s jedálňou. Ujala sa nás mladá slúžka, ktorá nás zaviedla do izieb. Ešte skôr ako sa dvere zavreli, som venovala slabý úsmev sestrám. Porozhliadla som sa po novej izbe. Veľká baldachýnová posteľ, dva stolíky, mohutná skriňa s oblečením, až sa pod tlakom div neprehýbala, oknom, ktoré zaberalo takmer celú stenu a dvere do nádhernej kúpeľne so sprchovým kútom. Všade voňala vanilka a kúpeľňa bola ladená do vanilkovej farby, kombinovaná s hnedou. Izba bola s bielou posteľou a nábytkom a bordovými stenami a závesmi. Otvorila som skriňu a na oboch krídlach boli zrkadlá. No viac ma zaujali tie nádherné šaty z drahej látky. Opatrne som spomedzi nich vybrala čiernu čipkovú volánovú blúzku s hrubými ramienkami.
„Dobrý vkus." ozvalo sa za mnou a ja som sa mykla. Dylan stál za mnou a zvýšky na mňa hľadel. Musela som uznať, že nevyzeral zle. Ale ani najlepšie. No aj tak ma fascinovali tie jeho oči. Hnedé a modrý fliačik v ľavom oku. Videl, ako sa mu neustále dívam do očí a tak sa usmial. Chytil mi bradu medzi palec a ukazovák a tak som už pohľadom uhnúť nemohla. Zahľadel sa mi do očí, následne na pery, až spočinul na mojich vlasoch.
„Obleč si ju na obed. Ostatné nechám na teba. Dúfam, že urobíš dojem, keďže otec poručil aby som si medzi vami vybral. Okrem neho tam bude aj môj mladší brat Damian, ten čo..." nedokončil, pretože z chodby sa ozvali výkriky. Pustil ma a rýchlym krokom sa vybral k dverám a ja hneď za ním.
„Stefany!" počula som Vanessu.
„To dievča ušlo!"
„Tak ju chyťte dopekla!" zareval rozčúlene Dylan. Vyšla som na chodbu a chcela ísť za Stefany. Nevedela som, či som ju chcela zastaviť, alebo ujsť spolu s ňou. Dylan ma stiahol za ruku a oprel ma o stenu. Ruky mal pri mojich pleciach, takže nebolo úniku. Ostalo mi len dívať sa a čakať, kedy sa Stefany objaví vo dverách v objatí tých dvoch ochrankárov, ktorí ju šli zastaviť. Vanessu tiež jeden držal za ramená, no nemal s ňou veľa práce, keďže sa nevzpierala. Mne Dylanova blízkosť robila isté problémy.
Dlho to teda netrvalo a už Stefany, ktorá sa mykala, viedli hore schodmi. Dylan ma pustil a zdrapol Stefany surovo za ruku.
„Sivú a modrú zamknite do izieb. So zelenou si to ešte vybavím." povedal a už ju ťahal do jej izby. Vyplašene sme s Vanessou pozreli po sebe. No nemala som čas čokoľvek jej povedať, lebo už nás viedli do izieb. Na dverách mojej izby, ktorá bola vedľa Stefaninej a oproti Vanessinej, bola tabuľka.
Alisson
Sivá
Sotili ma dnu a vo dverách šťukla zámka. Naštvane som buchla päsťou do dverí a následne sa len hodila na posteľ.
Hneď som sa vystrela, keď som započula hádku z vedľajšej miestnosti a následne výkrik. Potom ticho. Mučivé ticho, ktoré mi nahnalo slzy do očí.
Nezabil ju, však? Však... Nie, to nemohol.
To by ju zastrelil nie? Mafiáni radi riešia veci rýchlo. A zbrklo. Hlavne zbrklo.
Prečo nás do tohto všetkého museli zamotať? Tak veľmi som túžila zase sedieť pri večeri so sestrami a mamou a baviť sa o tom, aký sme mali deň. Namiesto toho tu teraz plačem ako totálna chudera. Stálo ma veľa námahy aby som sa vyštverala na nohy, ale predsa. Vzala som tú blúzku a krátke biele šortky. Zamkla som sa pre istotu v kúpeľni a umyla si uplakanú tvár. Prezliekla som sa a vlasy si nechala rozpustené. V skrinke som našla aj náušnice, a tak som si pripla biele kruhy s bielymi pierkami.
VOUS LISEZ
In the power of the mafia
ActionTúto cestu si nezvolili ony. No majú smolu. Pretože už niet cesty späť.