In the power of the mafia

19. - Only you and I

Sedeli sme oproti sebe a navzájom si hľadeli do očí. Nemohla som za to, no inokedy som sa dokázala stratiť v tých hnedých očiach na hodnú dobu, ale teraz? Ustavične mi mykalo kútikmi úst. Aj jemu sa podvihli kútiky úst a tým ma tie moje zradili a ukázali biely chrup.

„Vyhral som."

„Ako stý krát." prevrátila som očami.

„Tak vymysli niečo, pri čom prehrám." povedal a odpil si z whiskey. V tom mi niečo napadlo a uškrnula som sa. Postavila som sa a podišla k baru, kde mal Jonathan rôzne druhy alkoholu. Natiahla som sa po rum, aj to som sa musela postaviť na špičky. Otočila som sa k nemu a do pohára čo držal v ruke doliala rum.

„A teraz to vypi."

„To vážne?"

„Fajn, tak počkaj." Vzala som mu pohár, jeho obsah preliala do väčšieho, pridala kolu a citrón, „Teraz to vypi."

„A ak nie?"

„Prehral si."

„Tak si daj aj ty."

„Nie nie." zasmiala som sa a znova si sadla na svoje miesto na gauči vedľa neho. Privoňal si k tomu a pokrčil nosom.

„To nevypijem."

„Tak si prehral." uškrnula som sa víťazoslávne.

Vzdychol, zdalo sa, že sa premáha, no nakoniec aj tak položil pohár na stôl: „Práve si mi pokazila chuť na celý večer."

Rozosmiala som sa.

„Tak, čo je mojím trestom?" opýtal sa s úškrnom.

„Skôr úlohou." povedala som a na jeho zvedavý a spýtavý pohľad pokračovala, „Daj mi päť dôvodov, prečo ťa mám milovať."

Ten jeho prekvapený výraz stál za všetky peniaze. Naklonil sa ku mne: „Dobre."

Vtisol mi pusu na pravé líce: „Dôvod prvý."

Následne na ľavé líce: „Dôvod druhý."

Zacítila som jeho pery na mojom čele: „Dôvod tretí."

Naklonil sa k môjmu krku a vášnivo ma pobozkal, až som pootvorila pery. Šeptom sa ozval: „Dôvod štvrtý."

Následne sa lačno a vášnivo vrhol na moje pery, nedal mi ani vydýchnuť, nieto lapiť dych. Po dlhej chvíli sa odo mňa na kúsok odtiahol: „Dôvod piaty."

Nečakala som, že so mnou takto ľahko vybabre. Všimol si to aj on a už sa mu na perách rozhostil víťazný úsmev: „Neskús namietať. Nedala si konkrétne podmienky, takže úlohu som splnil."

Musela som sa zoširoka usmiať: „A myslíš, že ma to presvedčilo?"

„Určite áno." povedal sebavedomo.

„Len aby ti ten hrebienok nepadol." rozosmiala som sa, aj keď musím povedať, že mal pravdu. Vôbec nerozumiem, ako sa mi dokázal za tak krátky čas dostať pod kožu. Vôbec.

Prevalil sa na mňa, takže som skončila pod ním. V momente ma začal štekliť a aj keď som sa všemožne bránila, kvôli smiechu som bola bezradná.

„Stačí." smiala som sa.

„Už ti padla korunka, kráľovná?" opýtal sa rýpavo.

„Ja korunku nenosím." povedala som pomedzi smiech, „Možno gumičku."

Hneď nato sa rukou dostal k mojim vlasom a siahol po gumičke: „Ale počkať, to by znamenalo, že už ťa nemôžem štekliť." povedala druhou rukou ma pošteklil na bruchu.