Autobusový princ✔

36.Autobusový princ

-Ahoj, Xavier,- ozvalo sa mi spoza chrbta.
-Ahoj,- spadol som skoro zo stoličky, lebo tam stála Lucia.
-Môžem si prisadnúť?-
-Ale hej,- vzdychol som si a v duchu som preklínal Teda, že niekam zmizol.
Naozaj som netúžil byť s touto osobou osamote a hlavne nie v takýto čas. Dosť, že som otcovi musel vysvetľovať, čo sa stalo a kto to bola, tá kamarátka, ale Geri sa mi dokonca ani neozvala. Prezvonil som jej a ona nič.
-Ako sa máš?- spýtala sa ma a tým prerušila prúd mojich myšlienok.
-Úplne na hovno. A ty?- odpil som z piva, ktoré som mal pred sebou.
-Celkom v pohode. Prečo na hovno?-
-Problémy, ktoré som ešte nevyriešil,- mávol som rukou, čím som jej dal najavo, že jej k tomu už nič nepoviem.
-Aha. Inak, volala som ti,- prehodila ledabolo, ale bolo vidieť, že ju moja odpoveď zaujíma.
-Hej? Zrejme mám niečo s mobilom,- zaklamal som.
Po 12 neprijatom hovore som ich totižto prestal počítať a nastavil som si pre ňu zvlášť tiché zvonenie. Úplne vypnúť som ho nemohol, lebo mi mohla volať Ona.
-Ach tak,- pozrela na mňa podozrievavo.
-Hmm, a čo si chcela?-
-Či by sme nešli von,- začervenala sa.
-Vieš...- začal som, ale zjavil sa pri nás Tadeáš.
-Aké krásne stvorenie sa tu pri nás zjavilo,- usmial sa na ňu a ona na neho.
-Kedy si ju stihol spracovať?- nahol sa ku mne, keď si sadol.
-Drž hubu, Ted. Inak toto je Tadeáš, Lucia. Lucia, Tadeáš,-
-Ahoj, Lucia,- podal jej ruku ponad stôl.
-Ahoj,-
-Vždy som tvrdil, že Zavi má dobrý vkus na baby. Najprv Geri a teraz ty,-
-Ja som stále s Geri!- vyletel som naňho, až sa Ted a Lucia odklonili od stola.
-Hej? A kde je teraz, keď sme pri tom?- zapáral do mňa ďalej.
-Kde by bola? Doma,-
-Doma? Len tak? Nikdy ste sa od seba neodtrhli na dlhšie ako týždeň,-
-Možno už nemáme potrebu byť stále spolu,- tvdril som neochvejne ďalej, ale panika sa už drala na povrch.
Triafal ma na pravé miesta a lepší čas si už nemohol vybrať.
-Veď si za ňou behal vždy ako pes. Kedy sa to stihlo zmeniť?- zdvihol Ted obočie.
-Dobre, tak sme pohádaní! Už si spokojný?!- vyletel som naňho.
Postavil som sa a vyrazil smerom k dverám. Zatresol som ich za sebou, strčil ruky do vreciek a šiel do mesta. Prešiel som sotva päť krokov a niekto zakričal moje meno.

-Xavier?- obrátil som sa a keď som uvidel Luciu, šiel som ďalej.
-Xavier!-
-Čo je?!- otočil som sa tak prudko, až do mňa skoro vrazila.
-Zabudol si si mobil,- povedala v pomykove.
-Vďaka,- nastavil som dlaň, do ktorej mi ho vložila a ja som si ho strčil do vrecka.

-Čo sa stalo?- spýtala sa ma Lucia, keď sme mlčky kráčali smerom do Maxu.
-Čo máš na mysli?-
-O čom si hovoril Tadeášovi. Že ste sa pohádali s Geri. Prečo?- povedala opatrne.
-Spravil som niečo, čím som jej ublížil a ona odišla,-
-Nechceš sa o tom porozprávať?-

Neviem, čo mi to napadlo, možno som bol až príliš deprimovaný, ale porozprával som jej o fotke, o dovolenke, o tom ako bola možno tehotná, proste o všetkom.

-Prečo jej nezavoláš?- spýtala sa ma.
Sedeli sme na lavičke v strede Maxu.
-Pretože by mi nezdvihla,- vzdychol som si.
-Si si istý?- posunula sa bližšie ku mne a naznačila mi, že mám zavolať.
Vybral som teda mobil z vrecka a váhavo som Ju našiel v telefónnom zozname.

Usmievala sa na mňa z fotky svojím povestným úsmevom, pre ktorý by som spravil hocičo. Mala mokré vlasy, ktoré jej padali na nahé plecia, len okolo krku mala uviazanú čiernu úzku šnúrku z plaviek. Zelené oči nemala výnimočne olinkované, no svietili jej ešte viac než zvyčajne. Presne si pamätám, ako túto fotku robila. Sedeli sme na pláži a ona vyhlásila, že si musí odskočiť.
„Ale podaj mi mobil," povedala mi ešte predtým než odišla. Spýtal som sa jej prečo.
„Aby si ma mal stále pri sebe," zasmiala sa. Potom mi vrátila mobil a na pozadí bola presne táto fotla. Úplne ma omráčila, aká bola nádherná. Znovu som zdvihol hlavu a ona už ladne kráčala preč.

-Zavolám jej večer, keď budem sám,- odtrhol som od nej zrak, no bol som pevne rozhodnutý.
Stále som ju príliš miloval.
Zdvihol som hlavu hore a Lucia mi priložila svoje pery na moje.
-Zavi, ľúbim ťa,- zašepkala a bozkávala ma.
-Čo robíš?- odsunul som ju od seba.
-Ľúbim ťa,- zopakovala mi.
-Nie, Lucia, prosím ťa,-
-Zavi...-
-Nie, Lucia. Ja milujem Geri a to sa nezmení. Je mi ľúto, ak si pochopila, že by som k tebe niečo... niečo viac mohol cítiť. Bol som vtedy opitý, ani som nevedel čo poriadne robím. Prosím ťa, prepáč. Ja naozaj nedokážem nikoho milovať, nikoho iného okrem Geri,-
-Chcela som byť len trochu šťastná,- sklonila hlavu.
-Chcela som aby si bol aj ty šťastný. A keď ona...-
-Ale ja som s ňou šťastný, len sa jej musím ospravedlniť a presvedčiť ju o tom,-
-A čo keď si to nezaslúži? Ako ťa mohla opustiť?-
-A ty by si to nespravila?- pozrel som na ňu.
-Nie, pretože ťa mám rada,- povedala odhodlane, ale ja som to dokonalo chápal.
-Vidíš, pre toto ju milujem. V tom je základný rozdiel medzi ňou a všetkými ostatnými. Ona ma má skutočne rada...-
-Aj ja ťa mám skutočne rada!- skočila mi do reči.
-Lucia. Ty to nechápeš. Ona ma nechce pre to KTO som, ale preto, že SOM. Keby som nebol primátorov syn, keby som bol len obyčajný chalan, ona by ma stále milovala a ja ju tiež. V tom je základný rozdiel medzi tebou a ňou. Medzi hociktorou a ňou. Ty ma nemiluješ, ty chceš byť len s primátorovým synom,- postupne ako som to hovoril, ona bledla.
-A ak to nie je odomňa príliš drzé. Prosím, povedz mi pravdu. Spali sme spolu?- rozbúchalo sa mi srdce.
-Nie,- povedala po chvíli a znovu sklonila hlavu.
Po celom tele sa mi rozlialo teplo a neskutočne obrovská radosť.
-Ďakujem,- chytil som ju za ruku a ona sa mi pozrela uslzenými očami do mojich očí.
-Niet...niet zač,-
************************************