Autobusový princ✔

17.Autobusový princ

-Čo sa stalo? - zjavil sa v nemocnici pri mne Marek, Zaviho otec.
-Zavi sa pobil- povedala som mu.
-A kvôli mne, - dodala som, keď sa na mňa spýtavo pozrel.
-S kým? -
-To je jedno otec, - vyšiel Xavier práve von z ordinácie.
Nos mal prelepený a krvácanie zastavené. Oči mal príliš unavené, čomu nasvedčoval aj tón hlasu a bol bledý.
-Chcem ísť domov, - povedal, aby prerušil ticho, čo sa medzi nami rozhostilo.
-To bude najlepšie, - karhajúco naňho pozrel otec.
-Preboha, Zavi, chrobáčik! - prirútila sa spoza nás Doňa.
-Čo sa ti stalo? - pricupkala k nemu.
-Vyzeráš hrozne! -
-Ale nič, - vzdychol si.
-Pobil sa, - povedal Marek.
-Pobil? A s kým? A prečo? - automaticky po mne zazrela.
Ja som len previnilo sklopila zrak. Dnes toho bolo na mňa priveľa.

-Môžeme už ísť domov? -
-Áno, jasné zlatko, poď, - chytila ho Doňa okolo pliec a šikovala preč. Ani sa neobzrel.
-Je mi to ľúto, Geri, - chytil ma primátor za plece.
-Nie, nemám vám byť čo. Mne je to všetko ľúto, - pozrela som mu do očí.
Bol nahnevaný, hoci sa to snažil zakryť.
-Nechceš odviezť domov? - spýtal sa zo slušnosti.
-Vďaka, ale radšej pôjdem pešo. Je to neďaleko, - odpovedala som a on odišiel.
Je to neďaleko, len polhodinu cesty pešo.
Vzdychla som si a vyšla von do horúceho dňa.

-Ahoj, - pozdravila som sa Lenke, keď som vošla do izby.
No prišla som nevhod. Lenka a Tom boli práve v tom najlepšom.
-Ježiš! Geri! - vyľakali sa.
Lenka si automaticky pritiahla k sebe deku.
-Prepáčte. Ja... ja sa idem osprchovať dobre? - vykoktala som zo seba a urýchlene som zavrela za sebou dvere.

Keď som sa zamkla v kúpeľni, ako vo sne som zo seba vyzliekla kraťasy a biele tielko. „Krv sa bude ťažko prať" vzdychla som si.
Vošla som do vane s rozmermi 50 x 90 cm a pustila na seba horúcu vodu. V tej chvíli na mňa všetko doľahlo.
„Zosumarizujme si to. Najprv ma zo slovenčinu vyvolala na analýzu nejakej dekadentnej básničky, čo som ani nemala potuchy o čom je. Proste nejaký chlapík sedel v krčme a obzeral tučnú ženu. Fakt som tam nenašla žiadny skrytý zmysel.

Na matike som schytala trojec za to, že som nevedela spraviť homotetiu a nakoniec som v jedálni rozbila pohár.

Večer som sa so svojím chalanom odtrepala niekam na chatu pánu Bohu za chrbtom, kde som sa zoznámila s babou, ktorú môj chalan zrejme pretiahol ( alebo ona jeho? To musím ešte zistiť), potom som sa stihla opiť takmer do nemoty a tento krát pretiahnuť ja jeho naj kamoša. Potom si pamätám len ráno a svojho chalana, ktorý ani nebol naštvaný, a potom opäť jeho naj kamoša ako ma znásilňuje.
Chvalabohu sa tam zjavil môj chalan a skončil v nemocnici so zlomeným nosom a pekným monoklom.

A akoby to nestačilo, ešte som aj prichytila moju naj kamošku s jej chalanom a súčasne aj mojím kamošom, ako si to rozdávajú u nás na izbe. Vždy som vedela, že ona je aktívnejšia ako ja. Hoci aj ja som si to predstavovala, aké by to mohlo byť krásne a romantické. Ja a nahý, dokonalý Xavier vedľa mňa. No tu sa to končilo. Ďalej by to asi nezašlo." Bolo to na zaplakanie. Lenže slzy nie a nie prísť. Bola som príliš unavená.

-Geri? Môžeš už vyjsť. Tom odišiel, - zaklopala mi Lenka na dvere.
-Fajn. Za chvíľu, - vypla som vodu a vyliezla von.
Zabalila som sa do uteráka a pár minút len tak stála.

-Ty tiež vieš kedy máš prísť. Nemala si sa vrátiť až v nedeľu? - spýtala sa ma keď som vošla do izby a uterák prevesila cez skriňu.
-Komplikácie, - mykla som plecami.
-Hej? A aké? -
-Je to príliš zložité a ja som príliš unavená, -
-Unavená? Veď je len pol druhej, -
-Prepáč, ale ja som sa doteraz neváľala v posteli, -
-Možno by ti to prospelo, - zdvihla sa urazene.
-Idem k Tomášovi, - zahlásila.
-Hlavne si zamknite dvere, - podotkla som pre seba namosúrene, no ona to počula.
-Prosto len závidíš. Skúste to aj vy. Chodíte spolu už dosť dlho. Čudujem sa, že ťa ešte nedostal do postele, podľa toho čo som o ňom už počula., -
-Do toho, čo robíme či nerobíme, ťa nič nie je, - zazrela som po nej.
Ale Geri, priznaj si, že ťa to žere, - uškrnula sa na mňa.
-Áno, strašne. Nemôžem sa k vám pridať? -
-Si odporná, - tresla dvermi.
Na konto si môžem pripísať ďalší „úspech" dnešného dňa.