Autobusový princ✔

38.Autobusový princ

***Xavierov pohľad***

-Volal si s tou Geri?- spýtal sa ma otec na druhý deň při raňajkách.
-Hej, volal som s ňou,- prevrátil som očami.
-A? Kedy príde?-
-Neviem kedy príde,- odpovedal som podráždene.
-Si myslíš, že je to také jednoduché? Že si zavoláme a hneď sem nacupitá?-
-Tak som si to predstavoval, presne tak,- odvrkol mi.
-Geri taká nie je,- snažil som sa upokojiť ho.
-Musím už ísť,- dvíhal som sa od stola.
-Kam zase ideš?-
-Musím ísť vybaviť priestory. Ak si náhodou zabudol, čo by som sa pri tvojej vyťaženosti nečudoval, na budúci týždeň mám narodeniny,- ten sarkazmus v mojom hlase sa nedal prepočuť.
-Viem, že máš narodeniny. Môžem to vybaviť ja, ak chceš. Myslím si, že chata v tvojom prípade nebude najšťastnejšia voľba. Už vidím tie hektolitre chľastu,-
-Otec, budem mať 18!- pripomenul som mu.
-A to je dôvod k tomu, aby si sa opil pod obraz boží?-
-Preto mi chceš usporiadať rodinnú oslavu?- zazrel som po ňom.
Zase sme sa dostávali do starých koľají ako pred dovolenkou. Hádky na dennom poriadku.
-Xavier,-
-Nie, otec, prosím ťa nechaj moju oslavu mojou oslavou. Sľubujem, že sa neopijem... veľmi,- dodal som.
-Nepraj si ma, ak niečo vyvedieš,- povedal mi ešte, ale to som už bol v obývačke.

Zašiel som k nejakému týpkovi, ktorý prenajímal obrovské chaty a dohodol sa s ním. Chata bola už plno obsadená na tri mesiace dopredu, ale stačí nosiť meno Danko a hneď sa nájde miestečko. A dokonca presne v deň mojich narodenín.

18 rokov. Krásny vek. Konečne sa budem môcť odsťahovať od otca a jeho manželky. Matka ju nikdy volať nebudem. Pre mňa bude stále len Doňa. Byt si zoženiem, alebo oň požiadam otca. Bude protestovať, že sa neviem vpratať do kože, že som nespoľahlivý a že sa o seba neviem postarať, ale keď doňho budem hustiť 2 týždne vkuse, prejde ho to a kúpi mi ho.

Najsilnejším argumentom by mohla byť Geri, lenže to by som musel byť s ňou a to teraz bohužiaľ nejde. Jediné pozitívum, že ma stále ľúbi a chýbam jej. Teda aspoň tak mi to včera povedala. Ten byt by bol krásny a celý pre nás dvoch. Bože, keby tu teraz bola. S hocikým, len aby som ju videl. Dobre, bola by tu so mnou, lebo toho druhého by som asi zabil od žiarlivosti. Začína mi z toho poriadne zašibávať. Lenže keby bola so mnou, tak by som ju už nepustil. Zviazal by som ju a prinútil by som ju zobrať si ma.

Zasmial som sa pri predstave, že by sedela v kostole v nádherných bielych korzetových šatách, s diadémom vo vlasoch a priviazaná o stoličku. Priviazal by som si ju saténovou stuhou, aby si neublížila. A keď by sme sa konečne zobrali, potom by sme mali svadobnú noc a dovolil by som jej robiť hocičo. Teraz by si mohla priviazať ona mňa o posteľ a kľudne ma aj zabiť, pretože by som bol ten najšťastnejší chlap na svete. Stačilo by mi, keby som ju videl ešte raz nahú a ešte raz by som ju pobozkal a mohol by si ma Satan vziať do horúcich pekiel.
Bože...

***Gertrúdin pohľad***

Pobalila som si veci do ruksaku a rozlúčila sa s krstnou mamou. Nakoniec som sa predsa len rozhodla, že pôjdem na tú chatu, čo chceli spáchať Kubo a Igor. Pomaly sa blížil koniec prázdnin a ja som ich nechcela stráviť doma. V septembri sa znovu malo začať moje mučenie, tak som do Popradu chcela cestovať s pocitom, že som sa s letom a mojím pravým šťatným životom rozlúčila dôstojne. Pravdaže, aj v Poprade som bola šťastná. V rámci možností. Keď som bola s Xavierom, tak určite, lenže to bol len malý zlomok z toho, čo som tam zažívala. Vďakabohu, že Erik zmaturoval a prijali ho na výšku, čím som vyriešila aspoň jednu časť problémov.

-Nad čím zase uvažuješ?- spýtala sa ma Ada.
Ani neviem ako som sa k nim dostala. Zrejme som sa až príliš sústredila na predkladanie nôh a nevšimla som si, kam ma zaniesli.
-Že za chvíľu končia prázdniny a že Xavier bude mať narodky,- povedala som.

Xavierove narodeniny bol ďalší bod, ktorý mi namáhal mozgové závity. Vo všeobecnosti nerada kupujem, či dostávam darčeky, a Xavier bol zvlášť prípad. Bol to môj frajer, takže to malo byť niečo praktické, milé, dosť cenné na to, aby sa neurazil, aby ho to potešilo a nemusel sa pretvarovať, že sa mu to páči, musel sa do toho hneď zamilovať, aby mi to nevrátil, s argumentom, že on odomňa nič nechce a aby sa to páčilo aj mne. A zabudla som podstatnú vec. Aby to ešte nemal, pretože on mal všetko. Všetko až na...

-Už si mu niečo kúpila?- spýtala sa ma.
-Ešte nie,- vzdychla som si.
-Navleč sa do latexu ako Gaga a zaklop mu na dvere,- uškrnula sa Ada na mňa.
-To by som bral aj ja,- zjavil sa pri nás Igor.
-Ale ty nemáš narodeniny a nie si môj frajer,-
-Zatiaľ,- žmurkol na mňa.
-Tým frajerom ani nebudeš, tým si buď istý,- odbila som ho.

„Už len to by mi chýbalo, chodiť s týmto idiotom. Som zvedavá, čo vyvedie, keď sa opije."

-Nebuď ku mne taká odporná, ja som k tebe milý,- zatváril sa smutne.
-Asi by si si mal nájsť v slovníku význam slov milý a otravný, lebo to nie je to isté,- prevrátila som očami.
-Si hnusná,- zazrel po mne a išiel oproti nejakým chalanom, čo sa k nám blížili.

„No výborne, ďalší týpci, ktorí ak budú takí inteligentní ako Igor, tak sa radšej opijem za 5 minút, aby som ich nemusela trpieť dlho."

-Ahoj,- pozdravili sa mi, lebo Igor ich dovliekol ku mne.
-Čauko,- usmiala som sa na nich.

Dobre no, nevyzerali až tak priblblo. Jeden mal dokonca okuliare a nie slnečné.

-To je Geri,- ukázal na mňa ten idiot.
-Ach, Geri,- usmial sa ten v okuliaroch.
-Hej,- zdvihla som obočie.
-Ach, sorry, ja som Chuan,-

„Prečo ma už žiadne meno neprekvapí?"

-Teší ma,- potriasla som mu rukou a zaujalo ma, že na nej má tetovanie.
-To je pravé?- ukázala som naň.
-Moja nerozvážnosť,- uškrnul sa.
-Aká?- bola som zvedavá.
-Možno ti to niekedy poviem,- zahľadel sa do diaľky.

Niečo mal do seba. Vyžarovala z neho nejaká sila, ktorá ma k nemu priťahovala. Nebolo to nič živočíšne ako pri Zavim, ale niečo neopísateľné.

-Som zvedavá,- zdvihla som obočie.
-Možno niekedy,-
-Môžem sa ťa niečo opýtať?-
-Nie,- ani na mňa nepozrel.
-Čo by si chcel k narodeninám od svojej frajerky?-
Tentokrát sa na mňa skúmavo zahľadel a mlčal.
-Sex,- povedal napokon a vytiahol si z vrecka cigarety.
„Okej, nemusí byť každý chalan v okuliaroch stelesnením kockáča," pomyslela som si, ako som pozorovala dym, ktorý vyfúkol. „S týmto si toho ešte užijem."
************************************