My turn //h.s. [SK] ✔️

Part 40.

"Záleží na tom?" prikývla som. "Lebo mi na tebe záleží. Dobre? Nič hlavne na to nehovor." zabručal.

"Fajn." prekrútila som očami. "A vlastne, čo teraz s tým? Čo mám akože robiť?"

"Nič. Hlavne jej nedávaj nič najavo. Proste buď stále tou silnou a sebavedomou ženskou ktorou si a ju to bude štvať." mykol ramenami a zaškeril sa.

"A ako ma máš podľa nej donútiť k tomu, aby som sa do teba zamilovala?" nadvihla som obočie. "Bože, to ju naozaj nič iné nenapadlo? Je piča?" prekrútila som očami, čo Styles sa iba zasmial.

"Mám ťa brávať na večere, von, byť k tebe milý a proste všetko okolo toho preboha." odmlčal sa. "Lenže namiesto toho, aby som ti dal "košom", tak akože spolu ostaneme, čo ju fakt naštve." hrdelne sa zasmial.

"To ale znamená, že budeme častejšie spolu, však?" prikývol. "Kriste."

"Fajn, viem, že to nie je moc dobré, ale určite to stojí za to, aby sme "potopili" Domie." prikývla som teraz ja a uznala, že má pravdu. "Takže, ona si bude myslieť, že ťa začínam namotávať, ale popritom bude ona za piču."

Harry's POV

"Uh, ahoj Harry. Čo tu robíš?" prišla do kuchyne Kristin.

"Vraj ma chce tá suka znova zničiť." vložila sa do toho Jaylene a uchechtla sa. Kristin prešla potom pomaly k nej, niečo jej pošepkala a Jaylene iba neprítomne prikývla.

Niečo mi hovorí, že niečo jej určite je. Hneď ako mi otvorila, kto by si nevšimol jej uplakané oči? Áno, zaujíma ma, čo jej je, ale tak nejak verím, že mi nič nepovie. Načo by to aj predsa robila? Ani si to neprizná, nechce aby som niečo také vedel. Určite by mi nepovedala, že mala slabú chvíľku. Ale povedzme si na rovinu, kto slabé chvíľky nemá? Nikto. Každí z nás ich má. Niekto ich prejavuje plačom, niekto agresivitou, niekto pitím. U každého to je rôzne.

"Ešte máš niečo na srdci?" nadvihla obočie a na nesúhlas som pokrútil hlavou. Obaja sme sa postavili zo stoličiek a išli smerom na chodbu.

Kiežby som ešte niečo mal. Nechcem ísť od nej preč. Chcem byť tu, s ňou. Chcem ju obímať, bozkávať hocikde, kde sa dá. Ale nemôžem. A kto za to môže? Samozrejme, že ja! Kto iný? Bol som to ja, kto spôsobil žiarlivostnú scénu, nie ona. Och, a tam to skončilo. Teda nie úplne, boli sme spolu na Nový rok a potom v ten deň keď prišla domov. Vtedy to skončilo úplne. Jasné, že zase som to ukončil ja. Prečo? Lebo som úplný idiot a neuvedomujem si následky.

"Čo sa deje?" vychrlil som na ňu. "Nehovor mi, že nič. Mňa neoklameš."

Jaylene's POV

Vieš Harry, som do teba bohužiaľ zaľúbená, čo najväčšia chyba v mojom živote. A myslím, že keby som išla k psychiatrovi (je choré sa zaľúbiť do človeka, ktorý ma šikanoval), tak on skončí na psychiatrií a nie ja. To chceš počuť? Nie.

"Nič." mykla som ramenami.

Náhle sa ku mne priblížil, takže som skončila nalepená na stene. Svoj zrak som ihneď presunula na svoje bosé nohy a nervózne som sa začala hrať s prstami.

Panebože. Veď ja tomu chlapovi úplne podlieham! Toto sa mi nestáva, prečo som nebola pri ňom nervózna aj predtým? Och samozrejme. Vraj som zamilovaná. Sakra.

"Ja som ti vravel, že klamať sa ti neoplatí. Myslíš, že som si hneď nevšimol tvoje uplakané oči?" skenoval ma pohľadom.

"To je jedno Harry. Proste choď. Nemusíš to absolútne riešiť."

"Ja som ti povedal Jaylene, že mi na tebe záleží. Nechcem, aby si sa trápila." prstami ma pohľadil po líci.

"Harry, je mi fajn. Proste som mala blbú náladu, to je všetko." povzdychla som si.

"Áno? Tak sa mi pozri do očí a povedz mi to. Povedz mi do očí, že ti je fajn." šepol mi priamo do tváre. Hneď mi na pokožke naskočila husina a v hrdle sa mi začala vytvárať obrovská hrča.

"Dobre, a čo! Nie je mi fajn, je mi hrozne! Dôvod vedieť nemusíš, proste je to tak a tak to aj nechaj. Môžeš už ísť?" prosila som.

"Neodídem, pokiaľ nespravím, to čo chcem a to čo mi chýbalo." zavrčal a hneď sa vrhol na moje pery. A ja? Podľahla som.

Ruky som zaplietla do jeho kučier, ktoré som tak zbožňovala. No znova prišiel ten pocit, a moje oči sa začali plniť slzami. Do riti, prečo práve teraz?

Pomaly som sa odtiahla a moje pery náhle ovial chlad.

"Prosím, choď už." prešla som ku dverám a otvorila som ich. Letmo na mňa pozrel a odišiel.

Hneď ako som dvere zavrela, oprela som sa o ne a skĺzla som po nich na zem. Objala som si kolená a hlavu ponorila medzi nohy.

Prečo som mu musela podľahnúť? A tak ľahko? Je mi z toho hrozne a horší je ten pocit, že som si dovolila sa do neho zamilovať. Všetko je lepšie a jednoduché, keď v tom nie sú city. Akonáhle sa začnú city pliesť so cesty, všetko sa stáva zložitejším.

"Čo ti spravil?" prišla ku mne Kristin a sadla si vedľa mňa.

"Pobozkal ma." odmlčala som sa. "Ale nechala som sa a bozk som mu opätovala." vydýchla som. "Nie som sprostá?" pozrela som na ňu uslzenými očami.

"Prečo by si mala byť? Nie je tvoja chyba, že si sa do neho zamilovala." jej odpoveď som úplne ignorovala.

"Prečo je všetko zložitejšie, keď sa do toho zatiahnú city?"

"To neviem Lene." povzdychla si.

"On ma miluje, ja som zamilovaná do neho, ale irónia je, že aj keby sme sa milovali neviem ako moc, spolu nikdy nebudeme."

•Hi! Nová časť je tu! Už 40-tá! Chápete?! 😍 nejako sama tomu neverím, ale je to tak! 😍 Oh yeaaaaah 😄 takže baby moje (aj chlapci, ale pochybujem, že to nejaký čítajú 😁), chcem sa vám strašne moc poďakovať za to, že čítate My Turn❤️ v posledných dňoch iba vidím, ako mi pribúdajú čítania, votes a komenty a ja vyzerám nejak tak, že sa na mobil usmievam ako úplny idiot a teším sa z toho veľmi moc! 😂❤️ takže, pre ďaľšiu časť 82+ votes a komenty❤️ najkrajší koment dostane venovanie do ďaľšej časti 😍 pac a pusu, Nika❤️•.