My turn //h.s. [SK] ✔️

Part 31.

"Č-čo?" neveriacky som na neho pozrela. "To nemôžeš Harry, to nie." pozerala som na neho s otvorenými ústami.

"Je to tak. Naozaj. Ja za to nemôžem, proste sa to stalo. Citom nezabrániš Jaylene a ja tiež nie. Proste je to tak." vydýchol.

Fuck. Čo teraz? Čo odomňa očakáva? Že mu poviem to isté a že budeme spolu šťastne žiť dokonca života? Uh, to nie. Pretože ja to isté určite necítim. Akoby som len predsa mohla. Čo si budem nahovárať, proste nemôžem milovať človeka, ktorý ma obral a tie najlepšie roky. Proste nie. To, že si mám predstaviť ako sme spolu? Uh, to už určite nie. Je to zvrátené.

Fajn, je zvrátené aj to, že som s ním spávala (pretože v tom pokračovať nemienim), ale to je niečo iné. Pri tom som ale myslela iba na jedno. Iba na to, že sa mu pomstím. No dobre, bol to aj skvelý pocit s ním spávať. Teda božský. Ale takto to ďalej ísť nemôže. On sa bude rozvádzať, príde o všetko a ja budem mať dobrý pocit.

Nie, ľúto mi to nebude, to dopustiť nemôžem. Bolo jemu snáď jedno, že mi ublížoval? Samozrejme, že mu to bolo jedno. Dokonca si myslím, že mu to robilo dobrý pocit.

"Si si vedomý, že ja ti tieto slová nemôžem opätovať?"

"Viem." hlesol.

Moje ruky zrazu ovial chlad, keď ich pustil. Na jeho tvári už nebol náznak nijakej emócie, okrem tej bolestivej. Odmietnutie bolí.

"Fajn. Teraz mi povedz, úprimne, už ma vôbec nechceš vidieť?" pozrel na mňa a ja som pohľadom hneď uhla.

"Nie." povedala som čo najviac presvedčivejšie.

"Prečo?"

Sakra, môže prestať mi dávať takéto otázky? Neznášam, keď musím klamať.

"To. Je. Jedno. Proste choď." povzdychla som si.

"Dobre. Ako chceš." zabručal. Rukou si frustrovane vošiel do vlasov a vytratil sa z dohľadu.

Zrazu ma premohla obrovská bolesť hlavy a únava zároveň. Takže som sa nezmohla na nič iné, ako len si dať tabletku a ísť spať.

***

"Dobre, maj sa bae." Zayn ma pobozkal a odišla som.

Keďže bolo dnes pekne vonku, slnko hrialo a na oblohe nebolo ani mraku, rozhodla som sa, že sa do práce prejdem pešo. A keďže je ešte málo hodín, mám čas pozrieť darček pre Zayna, keďže za týždeň sú Vianoce. Prvé Vianoce, ktoré strávime spolu a ja sa nehorázne teším.

Vchádzam do obchodu, kde hneď zhliadnem predávačku a idem za ňou.

"S čím vám pomôžem?" neochotne sa ku mne ozvala a ani na mňa nepozrela. Avšak keď sa otočila, moje ústa sa dokorán otvorili.

"Kristin?" šokovane som na ňu pozerala.

"Ehm, my sa poznáme?" nadvihla obočie. "Och áno, už viem! Ty si tá, ktorá ma vykopla na ulicu s 2 ročným dieťaťom! Pred Vianocami!" mračila sa na mňa. Nevedela som čo povedať, ostala som úplne bez slov.

"Ja-ja.." začala som koktať, no hneď ma prerušila.

"Čo chceš? Ospravedlniť sa? Vysmiať sa mi?" vyškierala sa. "Vieš čo? Strč si svoje keci niekam do riti. A prosím, buď taká láskavá, neukazuj sa mi viac na oči, pretože keď ťa vidím, tak mám chuť vziať niečo ostré a ublížiť ti tým." zavrčala. Bez slova som sa otočila a vyšla som z obchodu.

O kúsok ďalej sedel na zemi žobrák, ktorý sa triasol od zimy (akoby aj nie, mal dotrhané všetko oblečenie). Ostalo mi ho dosť ľúto a tak som prišla k nemu, že mu dám nejaké peniaze. Hlavu mal sklonenú, ruky spojené akoby sa modlil. Čupla som si k nemu a dala som mu 100 libier. Hlavu dvihol, pozrel sa na mňa a hneď sa zamračil.

"Nechcem. Od teba nechcem nič." vrčal. "Keď si ma obrala o všetko, načo mi teraz niečo dávaš?!" začal po mne kričať.

"Prepáč Harry, ja..."

"Myslíš, že to napraví jedno skurvené prepáč?! Si len kurva, ktorá ničí životy. Ja viem, že som ti ubližoval. Ale nikdy som ťa o nič neobral! Vypadni odomňa!" kričal naďalej.

Kurva, kurva, kurva. Muselo sa toto stať? Fakt som taká strašná mrcha? Zničila som ich, oboch. Kristin, toľko mi pomohla a ja som ju vyhodila. Harry, človek ktorý mi ublížil. Lenže zničila som ho. Zaslúžim si ja vlastne žiť?

Čo to do riti bolo?! Z ťažka som dýchala a celá som sa triasla. Bože môj. Ešte, že to bol iba sen. Nedokážem si predstaviť, že by som ich takto zrujnovala. OBOCH. A Kristin už vôbec nie, akoby som iba mohla?

Následne mi doplo, že to čo ma zobudilo bolo hlasné klopanie na dvere a potom už zvonček. Neochotne som sa postavila z postele a prešla som ku dverám. Otvorila som ich a ostala som prekvapene pozerať na chlapa za kyticou veľkých modrých ruží. Áno prisahám, boli modré!

Bol to Zayn, ktorý sa tváril ako pubertiak, ktorý spravil niečo zlé a teraz očakáva jebačku. Naozaj, nerobím si srandu.

"Čo bys rád?" oprela som sa o zárubňu dverí a založila som si ruky na prsiach.

"Prišiel som sa ospravedlniť... Uhm, necháš ma tu len tak stáť vo dverách?" nadvihol obočie.

Povzdychla som si, prekrútila som očami a pustila som ho dnu.

"Tak? Počúvam." sadla som si. "Chcem počuť aj vysvetlenie. Zayn, sme iba kamaráti s výhodami. To je všetko."

"Ja viem, ja viem do riti. Prepáč, proste ma vyprovokoval. No a... žiarlil som?" nervózne sa poškrábal na zátylku.

"To sa ma pýtaš? To by si mal vedieť." nechápavo som dvihla obočie.

"Ježíš, no a? Žiarlil som, a čo a bol som nasratý!" zabručal a zasmiala som sa.

"Prečo si preboha žiarlil a bol si nasratý?"

"Pretože som nechápal, ako si s ním mohla spávať, alebo ešte stále spávať! Prečo?" neveriacky na mňa pozeral. "Vysvetli mi to preboha. Neverím, že to bolo len tak."

"Nebolo. To áno. Ale, ten dôvod nie je podstatný, pretože to všetko už skončilo."

"Naozaj? Žiadný Styles?" jeho oči sa rozžiarili ako milióny hviezdičiek.

"Prečo ťa to tak teší?" pokrútila som hlavou.

"Pretože som zamilovaný. Do teba, Jaylene."

•Olaa babes, new part is hereeeee❤️ vôbec neviem, čo viac povedať, dnes nie som nejaká zhovorčivá, to viete, dobro-zlý deň 😂 iba toľko, že zajtra časť nebude, pretože idem na celý deň do Bratislavy ☺️ tak dúfam, že časť sa vám páčila❤️ Pre ďalšiu 60+votes a komenty❤️ lov ya babes❤️ Nicolettka😏•