My turn //h.s. [SK] ✔️

Part 42.

Po 10 minútach sa výťah konečne pohol a my sme vyšli von. Samozrejme sme sa do garáže tento krát vracali po schodoch. Celý čas ma Jaylene držala za ruku, z čoho ma hrialo pri srdci. No aj tak sa stále celá triasla.

Ale tak mi napadlo, že za to môžem znova ja. Trápil som ju celú strednú školu a teraz som to spravil znova. Som to ale ja idiot. A keď ma to teraz napadlo, ostalo mi po tom hrozne. Veľmi.

V tichosti sme si sadli do auta a vyšli von z garáže. Vonku stále pršalo (aké nečakané), dokonca ešte viac. Jaylene pozerala sústredene von z okna a nervózne sa hrala s prstami, zatiaľ čo moju tvár zdobilo stále mračenie.

"Harry?" ozvala sa Jaylene po chvíli. Cítil som, ako svoj pohľad presunula na mňa, avšak ja som sa na ňu pozrieť neodvážil.

"Hmm?"

"Čo sa deje?" takmer pošepkala, akoby sa bála ako zareagujem.

"Nič." mykol som ramenami. Viac sa nepýtala, iba si povzdychla a svoj pohľad vrátila späť von.

Onedlho sme boli pred bytovkou Jaylene a zaparkoval som.

"Ja len... Je mi to ľúto." rozhodol som sa prehovoriť. "Som idiot. Asi som sa predsa len nezmenil." uchechtol som sa a rukami som udrel do volantu.

"Harry..."

"Len mi to povedz. Povedz mi ako ma neznášaš za to, ako som ti ubližoval. Ver či nie, ľutujem to všetko. Naozaj ma to kurva mrzí a dnes som ti znova ublížil. Kurva." vydýchol som.

"Budeš už prosím ticho? Načo by som ti hovorila niečo, čo nie je pravda? Aj po tom všetkom, čo sme spolu za tento krátky čas ,čo som sa prisťahovala, zažili si myslíš, že ťa stále neznášam?" prikývol som. "Keby to tak bolo, teraz by som tu nesedela." zavrčala.

"Po tom všetkom si práve povedala, že si ma prestala nenávidieť?" nadvihol som obočie. "To je hlúposť."

"Nie Harry, nie je to hlúposť." vystúpila z auta. "Vieš, zistila som, že keď ti odpustím, bude mi lepšie. O moc lepšie mi nie je, ale odpustila som ti. Všetko." dopovedala, dvere zavrela a pomaly bežala ku dverám.

Hneď ako na povel som sa odopola bežal som za ňou. Počul som dobre? Odpustila mi? Všetky tie sračky, to ubližovanie, trápenie. Nie, odpustenie si len tak nezaslúžim, to je bullshit.

"Počkaj." chytil som ju za lakeť a otočil ju k sebe. Jemne som ju chytil za bradu a dvihol jej hlavu tak, aby mi pozerala priamo do očí. Lenže pohľadom uhla.

Vlastne, nikdy mi do očí nepozerala. Pohľadom vždy uhla, ale keď sa pozrela, jednoducho jej prišlo zle. Začala sa jej točiť hlava, alebo pri najhoršom odpadla. Ako vtedy v Starbuckse, alebo u nej v kancelárií.

"Bože." vydýchol som. "To som až také monštrum, že sa mi nemôžeš ani pozrieť do očí?" vravel som so zaťatou sánkou.

"Môžem. Ale bojím sa." povzdychla si. "Bojím sa, že si znova spomeniem na niečo zlé." odmlčala sa. "Bože, čo to rozprávam? Som slaboch." sarkasticky sa zasmiala.

Chviľu váhala, ale urobila to. Okrem môjho zvýšeného pulzu sa nič nedialo a Jaylene pokojne stála a rýchlo dýchala.

Ako som si mohol nevšimnúť, že toto sú tie najkrajšie oči na svete?

"Jednoducho ty idiot." ozvalo sa moje svedomie.

Niet divu, že som sa do Jaylene zamiloval. Úžasnejšiu ženu som nestretol. A celkovo ju obdivujem. Obdivujem ako sa z nej stal celkom nový človek. Síce je drzá, ale úprimná. Povie hneď čo si myslí a to sa mi páči. Vlastne tú drzosť na nej milujem.

"Si v poriadku?" prikývla.

"Je mi prekvapivo fajn. Možno predsa len je veľa vecí ľahších, keď som ti odpustila." usmiala sa, čo mne tiež vytvorilo obrovský úsmev na tvári.

Jaylene's POV

Mať také krásne oči ako on by malo byť ilegálne. To myslím vážne! Konečne sa môžem na neho normálne pozrieť bez toho, aby mi to pripomenulo všetko, čo mi robil.

Ale teraz nič. Absolútne. Popravde sa teraz cítim skvelo, čo Harry očividne tiež. Usmieva sa. Aj to by malo byť ilegálne. Sakra!

"Niečo ma napadlo." zasmiala som sa a ťahala som ho hore so sebou. "Keď to kino neklaplo, tak by sme mohli aspoň presvedčiť Domie o tom, že sme spolu spali." mykla som ramenami.

"A ako jej to chceš dokázať?" Harry nadvihol obočie.

"Jednoducho. Vyzleč si bundu a tričko a ľahni si do postele."

"Prečo?"

"Nepýtaj sa a uvidíš." prerušila som ho. "Požičaj mi mobil." ochotne mi ho dal. Rýchlo som si vyzliekla tričko, ľahla som si k Harrymu a zakryla som nás paplónom.

"Teraz ako čo? Chceš nás odfotiť a poslať jej to?" zasmial sa a prikývla som. "Huh, fajn." tvár zaboril do môjho krku, ruku preložil cezomňa a nejako takto som nás cvakla.

"Awww, to je zlaté." zachychotala som sa a mobil som mu vrátila. "Rýchlo jej to pošli, som zvedavá, čo tá pizda odpíše."

"Počkaj... Hotovo." zasmial sa a mobil položil na stolík vedľa neho.

"Fajn." mykla som ramenami, a išla som sa postaviť, no Harryho ruky mi tak trochu v tom zabránili.

"Nechoď preč." stiahol ma k sebe a perami zablúdil na môj krk, ktorý začal okamžite bozkávať.

"Zabijem ťa Styles." zavrčala som. "Ale teraz nie. Pokračuj v tom, čo si začal." zastonala som a hneď na to sa vrhol na moje pery, ktoré začal dravo bozkávať.

Ako je mojou "tradíciou", svoje ruky som mu zaplietla do jeho kučier a jemne som za ne zaťahala. Huh, milujem to. A verím, že Harrymu sa to tiež páči. Akoby aj nie?

Obkročmo som si na neho sadla, pričom som ho ďalej ťahala za kučery a on svojimi rukami prechádzal jemne po mojich bokoch, pričom mi naskakovala husia koža.

Všetko bolo dokonalé, pokým niekto nezačal doslova trieskať na dvere a vyzváňať. Kto to kurva je?!

•Sú 2 hodiny ráno a ja som dopísala časť ktorú pridám až niekde poobede, ou jea, som dobrá 😁😁 dobre, trochu mindfuck, a to aj pre mňa😂 proste to chápte tak, že toto všetko píšem o 2 ráno a hotovo 😂
Tak snáď sa vám časť páčila 😏❤️  dúfam, že som niektoré z vás potešila tým, že Jaylene konečne Harrymu odpustila☺️ pre ďaľšiu časť 95+ votes a komenty ❤️ lav ya! niks💕•.